Malá kronika veľkých výkonov, svalovice a ešte väčšieho odhodlania
Ak si niekto myslel, že po Vianociach budeme len sedieť pri koláčoch, spomínať na šalát a športovať maximálne pri dvíhaní vidličky, naši mladí hasiči ho veľmi rýchlo vyviedli
z omylu. Pravda, sviatky nás urobili trošku „lenivšími“, no našťastie len natoľko, aby sme pri rozcvičke viac fučali a pri behu zistili, že medovníky majú zvláštnu schopnosť zostať
v nohách ešte do februára. Napriek tomu sme v sérii Fénix ukázali, že stále držíme krok
s najlepšími.
V 3. kole v Považskej Bystrici si dievčatá vybojovali 6. miesto, starší chlapci takisto 6. miesto a mladší chlapci obsadili 7. priečku. Nie je to síce titul „Majstri galaxie“, ale v silnej konkurencii je to dôkaz, že oheň v srdci horí naplno a že keď treba, vieme zabrať viac než hasiči pri požiari sena v júli.
Predposledné kolo Fénixu nám prinieslo ďalšie krásne výsledky. V konkurencii 44 družstiev naši chlapci A obsadili skvelé 6. miesto, chlapci B, ktorí boli v kategórii najmladší, si vybojovali 9. miesto, dievčatá skončili piate a najmladšie Kinderká si uchmatli fantastické 5. miesto. A hoci dievčatá občas odchádzali so slzičkou sklamania v oku, šport je raz taký – niekedy človek odovzdá maximum a výsledok si ide vlastnou cestou. My však vieme svoje: keď sa nevzdáme, úspech si nás skôr či neskôr nájde.
A potom prišla Likavka. Miesto, kam sme šli po prvýkrát, s očakávaniami asi takými veľkými ako hasiaca pena po daždi, teda bez veľkých rečí, ale s obrovskou chuťou ukázať, čo v nás je. Výsledok? Bum! Naše dievčatá si odniesli 1. miesto. Zlaté. Najvyššie. To, na ktoré sa pozerá najlepšie. A aby radosti nebolo málo, chlapci z našej druhej DHZ z Vychylovky tiež vybojovali 1. miesto. Dve víťazstvá, dvojnásobná hrdosť, dvojnásobný dôvod na úsmev a pravdepodobne aj dvojnásobná svalovica.
Ako keby toho nebolo dosť, v Zákopčí na 18. ročníku Halového päťboja naše dievčatá (a Juraj 😊, ktorý statočne držal mužskú česť) obsadili v celkovom hodnotení družstiev krásne 4. miesto. V kategóriách dvojíc navyše zbierali pódiové umiestnenia ako skúsený hubár hríby po daždi: Dievčatá 8 - 10 rokov: 2. miesto: Michaela Borovičková
Vivien Kulichová
Dievčatá 11 - 13 rokov: 3. miesto: Simona Poniščjaková
Adela Krištofová
Dievčatá 14 -16 rokov: 1. miesto: Ema Podhorská
Eliška Joneková
Vanesa Halvoníková
Nikol Joneková
Jednoducho, kde sa objavíme, tam sa bojuje, smeje a často aj vyhráva.
A potom prišlo finále. Dobojované! Ďalšia sezóna ligy Fénix je úspešne za nami a posledné kolo v Martine-Priekope bolo krásnou bodkou za celým ročníkom. Dievčatá obsadili 5. miesto a v celkovom hodnotení ligy si obhájili vlaňajšie skvelé 4. miesto, čo je výkon hodný potlesku aj bez hasičských rukavíc. Chlapci finišovali taktiež na 5. mieste a rovnaká priečka im patrí aj v celkovom hodnotení ligy. Kinderká síce po menších chybičkách skončili šieste, no napriek tomu, že jedno kolo vynechali, vybojovali si v lige krásne 8. miesto. A to je výkon, pri ktorom sa nepočíta len výsledok, ale najmä srdce, ktoré do toho dali.
A keďže poctivá robota si zaslúži poctivú odmenu, slnečnú sobotu sme oslávili štýlovo, a to návštevou McDonald's, čo bolo podľa detí pravdepodobne väčšie víťazstvo než všetky poháre dokopy.😁 Na záver nechýbala ani zmrzlina v Belej, pretože regenerácia je dôležitá a studená sladká bodka chutí po sezóne najlepšie.
Keď sa obzrieme späť, nevidíme len tabuľky, medaily a umiestnenia. Vidíme stovky tréningov, mozole na rukách, unavené nohy, smiech v aute cestou domov, občasné slzy sklamania, ale hlavne partiu mladých ľudí, ktorí držia spolu, bojujú jeden za druhého a ukazujú, že kolektívny duch nie je len fráza na nástenke, ale niečo, čo naozaj žijú.
A za to patrí obrovské ďakujem všetkým mojim zverencom za reprezentáciu, disciplinovanosť, bojovnosť a srdce, ktoré nechávajú na trati. Taktiež obrovské ďakujem patrí našim šoférom Jožkovi Radôšťanovi, st. a Ľubovi Žovinovi, ktorí boli ochotní znášať naše občasné „výlevy“ krivdy a bezpečne nás dopravili z bodu „A“ do bodu „B“ a naspäť. Veľké ďakujem patrí tiež mladej nádeji na trénera, môjmu odchovancovi Jožkovi Radôšťanovi, ml., ktorý sa podujal prebrať časť štafety za mňa a vyskúšal si tréningy a dozory na súťažiach.
Autor: Mgr. Monika Halvoníková, referent mládeže
