Dnes, 11. novembra, sme si pripomenuli 107 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny.
V tento deň, o 11. hodine a 11. minúte, sa rozozvučali zvony a položením vencov sme si uctili životy všetkých, ktorí padli vo vojenských konfliktoch.
Aj v našej obci sa v tento deň konala pietna spomienka na Mariánskom námestí pred kostolom, pri Pamätníku padlých v prvej svetovej vojne, na ktorom sú vyryté mená našich rodákov, ktorí prišli o život.
Pietnu akciu pripravila Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Nová Bystrica v spolupráci s Obecným úradom a Základnou školou.
Na znak úcty k padlým sme položili veniec z červených makov k pamätníku, na ktorom sú mená našich rodákov.
Nemali to šťastie, aby sa vrátili domov.
Česť ich pamiatke.
Deň výročia ukončenia prvej svetovej vojny si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň vojnových veteránov.
Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 o 11.11 h v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiègne.
V krajinách Spoločenstva národov znie oficiálny názov tohto dňa Deň pamäti, v Spojených štátoch amerických si ho pripomínajú ako Deň veteránov, vo Francúzsku a v niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria.
Keďže symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte sa stal červený kvet vlčieho maku, Medzinárodný deň vojnových veteránov nazývajú v niektorých krajinách aj Deň červených makov. Pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu.
Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky.
Symbol červeného maku má pôvod v básni Na poliach Flámska, ktorú v máji 1915 napísal kanadský vojenský lekár John McCrae po tom, ako sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. Ako vojenský chirurg sa nevedel zmieriť s útrapami zranených vojakov a svoju bolesť zmierňoval písaním básní.
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda v Sarajeve.
Proti sebe stáli štáty Dohody (na začiatku vojny Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, neskôr sa pridali Taliansko, USA a Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie).
Straty na oboch stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Tradícia osláv konca prvej svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí podpísania prímeria 11. novembra 1919, keď si tento deň pripomínali v Londýne, Paríži i v ďalších mestách.
Autorka textu: Mgr. Elena Jančulová
Autorka fotografií: Petra Petreková
