Kázeň pána farára Stanislava Capiaka v novobystrickom kostole na 21. nedeľu v liturgickom období „Cez rok“  22.8.2010 /text autorizovaný/
„Tam bude plač a škrípanie zubami...“ (Lk 13). Drahí bratia a sestry! Ježiš hovorí dnes o večnom zatratení.
Jedno ráno som sa stretol s istým starším katolíkom, ktorého som volal na nedeľnú sv. omšu. Ale, bohužiaľ, neprijal moje pozvanie, pretože mal  v nedeľu iných, dôležitých „bohov, ktorým sa klania“ (1. Božie prikázanie!) Výhovorka znela: -Veď ja zle nerobím. Nepomohlo vysvetľovanie, že zanedbanie nedeľnej Eucharistie je pre zdravého katolíka smrteľný hriech. A ten nevedie do neba. –Veríte Ježišovi, keď hovoril o nebi a o pekle?- pýtal som sa. –Pán farár, a vy viete, ako je v pekle? Veď ste tam ešte nebol! –Ani by som si to nechcel overiť. Ale predsa viem, ako je v pekle. Viem to od Ježiša. „Tam bude plač“- hovorí Ježiš- to znamená veľký smútok a bolesť. A „škrípanie zubami“ hovorí o tom, že tam je neznesiteľný strach, zúfalstvo a nenávisť.
Niekedy starší  kritizujú mladších, že sú zlí, že nás nechcú poslúchať, že nechodia do kostola atď. Pritom zabúdajú na to, že keď oni boli mladí, boli niekedy ešte horší.  Pritom sa dá veľmi pochybovať aj o dnešnej „dobrote“ mnohých starých v porovnaní s mladými.

Svätá omša nemá iba hodnotu pamiatky. Kristus skrze kňaza sprítomňuje svoju obetu. Je to skutočná obeta, ktorá sa stala na Kalvárii a prináša jej plné ovocie. Všetky plody svätej omše sú nevyčerpateľné, pretože sú to všetko plody obete kríža. Kiež by sme vedeli, aké poklady môžeme získať pre seba a pre Cirkev! (D.C. Marmion)
-Pamätaj, kresťan, že sa viac vyplatí byť zbožne prítomný na svätej omši, ako obísť na pútiach celý svet (sv. Bernard).
-Boh nám dá všetko, o čo pri svätej omši prosíme, a dá nám aj to, na čo ani nepomyslíme, ale čo potrebujeme (sv. Hieronym).
-Keby sme poznali hodnotu svätej omše, s akou veľkou horlivosťou by sme ju počúvali! Všetky dobré skutky spolu neplatia toľko ako svätá omša, pretože sú to ľudské skutky, ale svätá omša je Božie dielo (sv. Ján M. Vianney).
-Svätá omša je liek na choroby a celopal na splatenie našich hriechov (sv. Cyprián).
-V modlitbe prosíme Boha o milosti, vo svätej omši ho nútime, aby nám ich dal (sv. Filip Neri).
-Svätá omša je jediná obeta, ktorá spôsobuje, že duše ihneď vychádzajú z očistca (sv. Gregor).
-Svätá omša je najsvätejší náboženský úkon, pre Boha najslávnejší a pre našu dušu najprospešnejší. Získavame pri nej silu, aby sme milovali Boha a blížneho a dokázali mu odpúšťať (S. P. Eymar).
-Ubezpečujem ťa, že tomu, kto zbožne počúva svätú omšu, pošlem v posledných okamihoch jeho života toľko svätých anjelov, aby ho posilňovali a chránili, koľkokrát bol zbožne na svätej omši. (Ježiš sv. Gertrúde)
-Jediná svätá omša, ktorej sa zúčastníš vo svojom živote, viac ti osoží, ako početné   
 obetované inými za teba po tvojej smrti (sv. Faustína)

 

Active ImageDrahí bratia a sestry!
Vidíme pred sebou obraz patróna
našej farnosti, sv. Jána Krstiteľa, ako krstí
Ježiša v Jordáne. Ján krstil „iba vodou“, to
znamená, že Jánov krst - nebol schopný
urobiť s človekom to, čo dokáže Ježišov
krst- sviatosť krstu: „On vás bude krstiť
Duchom svätým“. My patríme medzi
šťastlivcov, lebo sme neboli pokrstení „iba
vodou“, ale najmä „Duchom svätým“.
My sme teda neprijali Jánov krst, ale Ježišov
krst. Len vďaka tomuto, Ježišovmu krstu,
čiže vďaka sviatosti krstu, sa odpúšťa
dedičný hriech, duša človeka sa vracia do
raja a Kristus si ju „naštepuje“ na seba ako
vetvičku na kmeň stromu. Viete, keby sme
človeka pri udeľovaní krstu polievali vodou
alebo ho aj ponárali do vody neviem koľko
hodín, jeho duša by nemala z toho nič,
keby nie Duch Svätý, ktorý vo vode a cez vodu pôsobí v okamihu udeľovania
sviatosti krstu.
 

Active ImagePíšťalový organ v Novej Bystrici pochádza z dielne Neussera. Opusové číslo nebolo zistené, ale odhadom sa výroba nástroja datuje ku koncu 19. storočia, k rokom 1885-1895. Pri pohľade na organ upúta našu pozornosť predná časť nazývaná prospekt. Je vytvorený z jedného radu kovových píšťal a pôsobí impozantne. Všetky prospektové píšťaly sú „živé“, teda hrajúce. Organista ovláda nástroj od hracieho stola, ktorý je umiestnený z bočnej strany priamo v skrini organa. Klávesy a registrové tiahla hracieho stola sú spojené s príslušnými mechanizmami vo vnútri vzdušnice traktúrou, ktorá má za úlohu preniesť pohyb kláves na ventily a ďalšie zariadenia umiestnené vo vzdušnici. Jedná sa o mechanickú traktúru. To znamená, že prenos od klávesy po vzdušnicu je mechanický.  V organovej skrini je vzdušnica obstarávajúca rozvod vzduchu k jednotlivým píšťalám. V tomto prípade je to kuželková vzdušnica. V organe sa nachádza 594 drevených a kovových píšťal. Tie sa rozdeľujú stopami, teda dĺžkou. Drevené píšťaly znejú tlmene a tajuplnejšie, kovové zas ostrejšie a jasnejšie. Na ich výrobu sa používa meď, zinok, mosadz a organový kov (zmes cínu a olova).  Nástroj má jeden manuál s deviatimi registrami a pedál. Registrom organista mení farbu, silu zvuku a prispôsobuje tak hru danému liturgickému obdobiu (Pôst, Advent, Vianoce a pod.).

Keď som bol bohoslovec pripravujúci sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi na prijatie sviatosti kňazstva, v mojej rodnej obci Chyžné nechodili do kostola traja katolíci. Dvaja už zomreli, takže dnes viem iba o jednom, že nechodí. Dobre si pamätám, ako na túto skutočnosť reagoval náš miestny duchovný otec v trojkráľovej kázni, keď nám odovzdával Božie slovo. Povedal zhruba tieto slová: „ Bratia a sestry, pozrite sa: traja mudrci si dali veľkú námahu, aby našli Spasiteľa. Prešli stovky kilometrov. A traja blbci z tejto dediny neprejdú ani pár metrov do chrámu, aby našli a prijali Ježiša“. A ja som si vtedy pomyslel: veď sa to aj krásne rýmuje: „traja mudrci a traja blbci“. A je to aj pravda: tí prví Krista hľadali. Tí druhí Krista nehľadajú.

Pán farár, z času na čas navštevujú našu dedinu i naše domy Svedkovia Jehovovi. My, katolíci, často nevieme, či ich máme prijímať, či máme s nimi diskutovať alebo ako reagovať na ich učenie. Niektorí z nás majú v sebe pocit hriechu, že Svedkov Jehovových  prijali vo svojom dome, a iní, že ich surovo vyhodili. Aký máme mať prístup k tejto náboženskej denominácii, aby bolo naše kresťanské svedomie pred Bohom v poriadku?

Kázeň pána farára Stanislava Capiaka v novobystrickom kostole na 21. nedeľu v liturgickom období „Cez rok“  22.8.2010 /text autorizovaný/
„Tam bude plač a škrípanie zubami...“ (Lk 13). Drahí bratia a sestry! Ježiš hovorí dnes o večnom zatratení.
Jedno ráno som sa stretol s istým starším katolíkom, ktorého som volal na nedeľnú sv. omšu. Ale, bohužiaľ, neprijal moje pozvanie, pretože mal  v nedeľu iných, dôležitých „bohov, ktorým sa klania“ (1. Božie prikázanie!) Výhovorka znela: -Veď ja zle nerobím. Nepomohlo vysvetľovanie, že zanedbanie nedeľnej Eucharistie je pre zdravého katolíka smrteľný hriech. A ten nevedie do neba. –Veríte Ježišovi, keď hovoril o nebi a o pekle?- pýtal som sa. –Pán farár, a vy viete, ako je v pekle? Veď ste tam ešte nebol! –Ani by som si to nechcel overiť. Ale predsa viem, ako je v pekle. Viem to od Ježiša. „Tam bude plač“- hovorí Ježiš- to znamená veľký smútok a bolesť. A „škrípanie zubami“ hovorí o tom, že tam je neznesiteľný strach, zúfalstvo a nenávisť.
Niekedy starší  kritizujú mladších, že sú zlí, že nás nechcú poslúchať, že nechodia do kostola atď. Pritom zabúdajú na to, že keď oni boli mladí, boli niekedy ešte horší.  Pritom sa dá veľmi pochybovať aj o dnešnej „dobrote“ mnohých starých v porovnaní s mladými.

Svätá omša nemá iba hodnotu pamiatky. Kristus skrze kňaza sprítomňuje svoju obetu. Je to skutočná obeta, ktorá sa stala na Kalvárii a prináša jej plné ovocie. Všetky plody svätej omše sú nevyčerpateľné, pretože sú to všetko plody obete kríža. Kiež by sme vedeli, aké poklady môžeme získať pre seba a pre Cirkev! (D.C. Marmion)
-Pamätaj, kresťan, že sa viac vyplatí byť zbožne prítomný na svätej omši, ako obísť na pútiach celý svet (sv. Bernard).
-Boh nám dá všetko, o čo pri svätej omši prosíme, a dá nám aj to, na čo ani nepomyslíme, ale čo potrebujeme (sv. Hieronym).
-Keby sme poznali hodnotu svätej omše, s akou veľkou horlivosťou by sme ju počúvali! Všetky dobré skutky spolu neplatia toľko ako svätá omša, pretože sú to ľudské skutky, ale svätá omša je Božie dielo (sv. Ján M. Vianney).
-Svätá omša je liek na choroby a celopal na splatenie našich hriechov (sv. Cyprián).
-V modlitbe prosíme Boha o milosti, vo svätej omši ho nútime, aby nám ich dal (sv. Filip Neri).
-Svätá omša je jediná obeta, ktorá spôsobuje, že duše ihneď vychádzajú z očistca (sv. Gregor).
-Svätá omša je najsvätejší náboženský úkon, pre Boha najslávnejší a pre našu dušu najprospešnejší. Získavame pri nej silu, aby sme milovali Boha a blížneho a dokázali mu odpúšťať (S. P. Eymar).
-Ubezpečujem ťa, že tomu, kto zbožne počúva svätú omšu, pošlem v posledných okamihoch jeho života toľko svätých anjelov, aby ho posilňovali a chránili, koľkokrát bol zbožne na svätej omši. (Ježiš sv. Gertrúde)
-Jediná svätá omša, ktorej sa zúčastníš vo svojom živote, viac ti osoží, ako početné   
 obetované inými za teba po tvojej smrti (sv. Faustína)

 

Active ImageDrahí bratia a sestry!
Vidíme pred sebou obraz patróna
našej farnosti, sv. Jána Krstiteľa, ako krstí
Ježiša v Jordáne. Ján krstil „iba vodou“, to
znamená, že Jánov krst - nebol schopný
urobiť s človekom to, čo dokáže Ježišov
krst- sviatosť krstu: „On vás bude krstiť
Duchom svätým“. My patríme medzi
šťastlivcov, lebo sme neboli pokrstení „iba
vodou“, ale najmä „Duchom svätým“.
My sme teda neprijali Jánov krst, ale Ježišov
krst. Len vďaka tomuto, Ježišovmu krstu,
čiže vďaka sviatosti krstu, sa odpúšťa
dedičný hriech, duša človeka sa vracia do
raja a Kristus si ju „naštepuje“ na seba ako
vetvičku na kmeň stromu. Viete, keby sme
človeka pri udeľovaní krstu polievali vodou
alebo ho aj ponárali do vody neviem koľko
hodín, jeho duša by nemala z toho nič,
keby nie Duch Svätý, ktorý vo vode a cez vodu pôsobí v okamihu udeľovania
sviatosti krstu.
 

Active ImagePíšťalový organ v Novej Bystrici pochádza z dielne Neussera. Opusové číslo nebolo zistené, ale odhadom sa výroba nástroja datuje ku koncu 19. storočia, k rokom 1885-1895. Pri pohľade na organ upúta našu pozornosť predná časť nazývaná prospekt. Je vytvorený z jedného radu kovových píšťal a pôsobí impozantne. Všetky prospektové píšťaly sú „živé“, teda hrajúce. Organista ovláda nástroj od hracieho stola, ktorý je umiestnený z bočnej strany priamo v skrini organa. Klávesy a registrové tiahla hracieho stola sú spojené s príslušnými mechanizmami vo vnútri vzdušnice traktúrou, ktorá má za úlohu preniesť pohyb kláves na ventily a ďalšie zariadenia umiestnené vo vzdušnici. Jedná sa o mechanickú traktúru. To znamená, že prenos od klávesy po vzdušnicu je mechanický.  V organovej skrini je vzdušnica obstarávajúca rozvod vzduchu k jednotlivým píšťalám. V tomto prípade je to kuželková vzdušnica. V organe sa nachádza 594 drevených a kovových píšťal. Tie sa rozdeľujú stopami, teda dĺžkou. Drevené píšťaly znejú tlmene a tajuplnejšie, kovové zas ostrejšie a jasnejšie. Na ich výrobu sa používa meď, zinok, mosadz a organový kov (zmes cínu a olova).  Nástroj má jeden manuál s deviatimi registrami a pedál. Registrom organista mení farbu, silu zvuku a prispôsobuje tak hru danému liturgickému obdobiu (Pôst, Advent, Vianoce a pod.).

Keď som bol bohoslovec pripravujúci sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi na prijatie sviatosti kňazstva, v mojej rodnej obci Chyžné nechodili do kostola traja katolíci. Dvaja už zomreli, takže dnes viem iba o jednom, že nechodí. Dobre si pamätám, ako na túto skutočnosť reagoval náš miestny duchovný otec v trojkráľovej kázni, keď nám odovzdával Božie slovo. Povedal zhruba tieto slová: „ Bratia a sestry, pozrite sa: traja mudrci si dali veľkú námahu, aby našli Spasiteľa. Prešli stovky kilometrov. A traja blbci z tejto dediny neprejdú ani pár metrov do chrámu, aby našli a prijali Ježiša“. A ja som si vtedy pomyslel: veď sa to aj krásne rýmuje: „traja mudrci a traja blbci“. A je to aj pravda: tí prví Krista hľadali. Tí druhí Krista nehľadajú.

Pán farár, z času na čas navštevujú našu dedinu i naše domy Svedkovia Jehovovi. My, katolíci, často nevieme, či ich máme prijímať, či máme s nimi diskutovať alebo ako reagovať na ich učenie. Niektorí z nás majú v sebe pocit hriechu, že Svedkov Jehovových  prijali vo svojom dome, a iní, že ich surovo vyhodili. Aký máme mať prístup k tejto náboženskej denominácii, aby bolo naše kresťanské svedomie pred Bohom v poriadku?