Osídľovanie tejto časti Kysúc možno klásť až do 16. a 17. storočia počas valaškej a kopaničiarskej kolonizácie. Vo vlne kopaničiarskej kolonizácie na územie Riečnice prichádzajú v 17. a 18. storočí obyvatelia z Terchovej a bystrickej doliny. Územie Harvelky zas osídľovali obyvatelia Starej Bystrice ako aj Novej Bystrice a Lutíš. Obývali spočiatku oblasti na brehoch rieky. Postupne prechádzajú ďalej do vrchov a jednotlivých dolín. Budovali tam sídelné jednotky s obytnými domami a hospodárskymi objektami. Každá rodina obhospodarovala časť poľa - jeden zárubok, ktorý obyčajne niesol meno zakladateľa alebo užívateľa. Pri delení zárubku dostal osadník všetku pôdu v jednom kuse od jednej po druhú stranu chotára.  Územie Riečnice a Harvelky patrilo do vlastníctva rozličných panstiev. Bolo to predovšetkým panstvo v Strečne, ktoré vzniklo v 14. storočí. Ono postupne nadobudlo majetky starohradského panstva. V polovici 17. storočia patrili do panstva obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Zborov, Krásno nad Kysucou, časti obcí Čadca, Zákopčie, Čierne, Skalité. Od roku 1601 spoločne spravujú toto územie Vešeléniovci a Esterházyovci. V roku 1626 bolo k nemu pripojené sobášom aj panstvo Bytča. V roku 1683 bola vešeléniovská časť darovaná roku Lowenburgovcov, ktorí sídlili v Tepličke. Do panstva patrili obce Stará a Nová Bystrica, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Dolný Vadičov a Klubina. Časť majetku panstva Teplička prešla do rúk Márie Windschgretzovej, vydatej za Karola Šeréniho. Do tohto panstva Gbeľany patrili obce Dolný Vadičov, Pažitie a časť Riečnice /5 zárubkov/. Roku 1812 sa gbelanské panstvo dostalo do vlastníctva rodu Ňari.

 V panstve Teplička zostali obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Oškedra, Radôstka a časť obce Riečnica /15 zárubkov/. Na začiatku 19. storočia územie tepličského panstva viackrát menilo majiteľov a v roku 1814 prešlo do rúk rodu Sina. Postupne po roku 1848, kedy bol o zrušené poddanstvo, pôda prechádzala do vlastníctva jej užívateľov.
 Vo fundačnej listine grófa Jána Jakuba Lowenberga z Tepličky, ktorá bola vydaná na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 1731, v Tepličke sa okrem iného hovorí, že treba zriadiť v Riečnici duchovnú správu a postaviť kostol alebo kaplnku, pretože územie Riečnice je pomerne vzdialené od Varína a Bystrice, ktoré spravovali toto územie. Ľudu je tu už pomerne dosť, ktorý však nie celkom „očistený z morovej herézy" /pravdepodobne išlo o prenikanie reformácie/. Základinu, ktorú určil, mala slúžiť na vyššie uvedený cieľ a tiež na založenie školy a na vydržiavanie farára a organistu.

 Ako je známe, požiadavka grófa sa splnila aspoň čiastočne, keď bol postavený menší kostolík na návrší /v lokalite posledného cintorína/.
 V roku 1728, ako sa uvádza vo vizitácii v Starej Bystrici, bolo v Riečnici 200 dospelých katolíkov a 50 detí. Z toho traja boli novoobrátení /konvertiti/. Do Starej Bystrice patrilo 864 dospelých katolíkov a 241 detí. V tomto čase územie Harvelky patrilo do Starej Bystrice a bolo len málo obývané.
 Pri osídlení vznikli prvé osady, ktoré dostali súborný názov Havrelka a Lutiš-Oselnica. Administratívne patrila Harvelka k obci Stará Bystrica a osada Lutiš-Oselnica k obci Lutiše. Osamostatnenie obce sa uskutočnilo 1. októbra 1952.
 Obec Harvelka pozostávala v 20. storočí z 27 väčších-menších osád a samôt, ktoré boli roztrúsené po celom chotári v nadmorskej výške od 550 do 994,9m. Celková výmera obce tvorila 1605ha, z ktorých ľ boli pokryté lesom a lesnými pasienkami. V údoliach a na menších svahoch boli polia, terasovito usporiadané. Pri osídlení Harvelky mali podiel aj obyvatelia Novej Bystrice.
 Riečnická farnosť vznikla na konci decembra 1788. Pozostáva v prvom rade z jednej usadlosti z Riečnice a má pričlenené vrchy tížiské, terchovské, starobystrické údolie Harvelka a Oselnica. Sú vzdialené od kostola až vyše dvoch hodín cesty. Farníci sú, podľa záznamu, čisto katolíci. Udáva sa tu aj ich počet - v Riečnici - dospelí /schopní spovede/: 382; deti: 125. Je tu 84 manželstiev. Na filiálkach sa udáva 488 dospelých; 193 detí a 152 manželstiev. Spolu: 1188.
 Pre porovnanie a prehľad uvádzam ďaľšie počty v jednotlivých obdobia podľa schematizmov Nitrianskeho biskupstva.
 V roku 1791, teda krátko po založení farnosti, keď bol prvým farárom Stanislav Láni - františkán, bolo v Riečnici 468 katolíkov a na filiálkach 538, spolu 1006 katolíckych veriacich. Iné vyznanie sa tu neudáva.
 V roku 1796 za duchovného správcu Kornela Štefánika, františkána, sa uvádza v Riečnici 527 katolíkov, na filiáklach 754, spolu teda 1281 veriacich.
 Za farára Františka Totha, v roku 1803 sa už rozlišujú jednotlivé oblasti, kde spolu žilo 1647 katolíkov. Z toho v Riečnici 548, v Havrelke /v tejto podobe sa uvádza až do tridsiatych rokov nášho storočia/ 434, v Terchovej /kopanice, ktoré patrili do riečnickej farnosti/ 166, Oselnica /vyšná časť Harvelky/ 92, Tížina /Horná/ 310, Macangov 97.
 Za účinkovania Františka Tótha bola v Riečnici roku 1809 postavená kamenná nová fara. V tomto roku však farár zomrel.
 V roku 1810 vyzerala štatistika nasledovne: v Riečnici 586 katolíkov, Harvelke 465, Terchovej 189, v Oselnici 97, Tížine 326 a Macangovom dvore 115, spolu 1778 /je to pomerne dosť, keď si uvedomíme, že Čadca spolu s Horelicou mala v tom čase sppolu 4499 veriacich/.
 V roku 1822 za farára Adama Medzihorského bolo v riečnickej farnosti 1969 katolíkov a 8 židov /tento počet židov sa nachádza už v roku 1816 a v roku 1812 tam možno vidieť už 6 židov pri celkovom počte 1836 katolíkov/.
 V Riečnici roku 1822 bolo 644 katolíkov a spomínaných 8 židov. V Harvelke 675 katolíkov. V Macangovom dvore 114, v Oselnici 76, v Terchovej 124 a v Tížine 336 katolíkov.
 Pre zaujímavosť uvádzam, že v Novej Bystrici v tomto roku žilo 3173, v Tepličke 1564, v Terchovej 3279, v Dolnej Tížine 1164, vo Varína 2912 a v Čadci 4841 katolíkov.
 Schematizmus z roku 1826 uvázda farára Daniela Končeka a celkový počet katolíkov 2075. V Riečnici 663 katolíkov a 8 židov, v Harvelke 677, v Macangovom 113, v Oselnici 140, v Terchovských kopaniciach 135, v Tížine 347 katolíkov.
 V roku 1837 za farára Martina Žuchu je tu celkový počet katolíkov 1919 a 14 židov. Z toho v Riečnici je 759 katolíkov a 10 židov, v Harvelke 542, v Macangovom 88, v Oselnici býva 99 katolíkov a 4 židia, na terchovských kopaniciach 157 a Tížine 274 katolíkov.
 Záznam z roku 1848 hovorí o farárovi Jánovi Čajdovi, ktorý mal na starosti 1427 farníkov. Vo farnosti žilo aj 16 židov. V Riečnici to bolo 640 katolíkov a 14 židov; v Harvelke 334 katolíkov a 2 židia; Lutiššské vrchy 85 veriacich katolíkov /prvýkrát sa objavuje toto označenie na lokalitu hornej časti neskoršej Harvelky/. Na terchovských kopaniciach sa uvádza 177 a v Tížine 191 katolíkov. Po prvýkrát sa neuvádza lokalita Macangov.
 O dvanásť rokov neskoršie /r.1860/ sa v Schematizme nitrianskej diecézy uvádza farár Jozef Kemka. Počet farníkov je 1386. V riečnici 660, v Harvelke 372, na lutišských vrchoch 71, v Terchovej 51 a Tížine 332 katolíckych veriacich. Školských detí hovoriacich po slovensky sa uvádza 65. Nie su tu uvedení príslušníci židovského náboženstva.
 Až do tohto obdobia patrila od svojho založenia farnosť Riečnica do dištriktu /dekanátu/ Varín. Patrili tu aj farnosti: Belá, Lutiše, Teplička, Terchová, Dolná Tížina, Vadičov a samotný Varín. V roku 1861 je už riečnická farnosť zaradená do dištriktu starobystrického. Patrili tu okrem naj aj farnosti Stará a Nová Bystica, tiež Lutiše.
 Na konci 19. storočia, v roku 1893, za farára Jána Kmošku je vo farnosti 2126 veriacich. V Riečnici 972, V Harvelke 536, v Lutišskej časti 197, v Terchovej 179 a Tížine 242.
 V roku 1897 za toho istého farára je počet veriacich vo farnosti Riečnica 2209.

Kostol Panny Márie

Drevený kostol Panny Márie postavený roku 1789 mal jeden oltár s oltárnym kameňom, na ktorom bol obraz Panny Karies Ježiškom. Vo vizitácii sa spomína, že bol pekný a maľovaný, chránený sklom. Oltár s obrazom bol prenesený zo starého kostola, ktorý v tom čase ešte stál /ide o kostol, ktorý bol postavený na cintoríne roku 1732 grófom z Tepličky Jánom Jakubom Lowenbergom, ktorý bol tiež zasvätený tajomstvu Narodenia Panny Márie/. Na stene kostola viseli tri obrazy. Kostol mal drevený kazateľnicu, pod ktorou stála krstiteľnica. Chór bol drevený, postavený na šiestich stĺpoch. Organ bal päť registrov. Ku kostolu bola pristavená drevená sakristia, v ktorej bola spovednica a skriňa pre posvätné rúcha. Okno sakristie bolo zabezpečené železnými mrežami. V inventári sa uvádzajú dva pozlátené kalichy, jedna monštrancia, dve pozlátené cibóriá, dva medené kríže, dvanásť ornátov, päť álb, jeden pluviál, osem svietnikov, tri kostolné zástavy /najväčšia patrila terchovskému kostolu/ a ďalšie potrebné vybavenie. Zvlášť si zaslúžia pozornosť dva medené postriebrené a pozlátené svietniky vo forme srdca, ktoré sú ozdobené drahými kameňmi.
V inventári nachádzame aj súpis liturgických kníh: omšový misál, misál pre omše za duše v očistci a evanjeliár.
Kostol bol rokmi už pomerne schátralý a nevyhovoval potrebám rozrastajúcej sa farnosti. Za farára Václava Bauera, ktorý bol v riečnickej farnosti plných dvadsať rokov /1902-1922/, dochádza k stavbe nového kostola, ktorý bol ukončený roku 1905. /Ide o posledný farský kostol Narodenia Panny Márie, doteraz jestvujúci/.
List farára adresovaný biskupovi v Nitre Imrichovi Bendemu z 25. decembra 1902 spomína až tri požiadavky: žiada o povolenie stavby nového kostola, opravu farskej budovy a zaplnenie učiteľského miesta v Harvelke. Pravdepodobne farár V. Bauer poslal s listom aj fotografiu fary a starého kostol, ktorá sa nachádza v biskupskom archíve.
Veľkú finančnú pomoc pri stavbe poskytli vysťahovalci do Ameriky - amerikáni. List z 3. septembra 1905 informuje biskupa o dokončení stavby kostola, ale zároveň žiada o dovolenie uskutočňovať zbierky na zariadenie interiéru. Sám biskup posiela na tento cieľ 500 korún.
 Schematizmus z roku 1910 uvádza pomenovanie farnosti v podobe Veselény v zátvorke Riecsnicza. Počet farníkov je udaný 2624. V Riečnici a priľahlých kopaniciach je to 1128 duší, v Harvelke 670, na Lutišských vrchoch 246, v Terchovej sa uvádza 290 a Tížine tiež 290 katolíkov. Nasledujúci rok pri miernej zmene počtu katolíkov - 2616 sa uvádza 20 židov: v Riečnici päť a v Harvelke pätnásť. / V archíve Biskupského úradu v Nitre sa nachádza list, kde sa veriaci sťažujú na vysoké úroky zo strany židov/.
V zápise z roku 1911 sa uvádza po prvýkrát Lutiš-Oselnica pre označenie hornej časti Harvelky /hranica bola určená potokom v strede obce, pretekajúcim v blízkosti starej krčmy u Lachovej/.

Po vzniku Česko-Slovenskej republiky prišlo aj k zmene hraníc dekanátov. Starobystrický dekanát bol včlenený do dekanátu Kysucké Nové Mesto.
 Rok 1922 prináša nasledujúce údaje: administrátorom farnosti bol Ján Sprušanský. Farníkov bolo 2422. Židov sa uvádza 14. V Riečnici žilo 1015, v Harvelke 673, v Lutiš-Oselnici 223, v Hornej Tížine 188 a Terchovej 323 katolíkov. Židia žili v Riečnici štyria a v Harvelke desať.
 Vzdialenosť z Lutiš-Oselnice sa uvádza až 12 km od farského kostola. Iste aj z tejto príčiny túžili mať veriaci Harvelky aspoň kaplnku, kde by aspoň príležitostne boli bohoslužby. Z veľkej časti na ňu prispeli amerikáni a pozemok dala Lojzina Lachová s manželom, ktorí vlastnili krčmu v Harvelke.
 Svätá omša bývala každú prvú nedeľu v mesiaci. Kňaza privážali jednotliví gazdovia z Harvelky.
 Počas spravovania farnosti za Rudolfa Baránka sa tu konala sv. omša každú nedeľu /o 9.00 hod; na sviatok sv. Štefana a veľkonočný pondelok o 10.30 hod./, a tak to bývalo až do zrušenia farnosti roku 1987.
 Keďže veriacich pribúdalo, priestory kaplnky nestačili, a preto sa duchovný správca Rudolf Baránek usiloval o jej zväčšenie. Napriek mnohým ťažkostiam a vďaka obetavosti veriacich sa to v krátkom čase /r.1969-1970/ podarilo, a tak v nedeľu 7. júna 1970 sa konala posviacka obnoveného kostolíka Božského Srdca Ježišovho v Harvelke. Posviacku vykonal biskupský tajomník Elemír Filo.
 Schematizmus z roku 1937 uvádza administrátora Matej Zboju. Počet farníkov je 2376. Židia sa uvádzajú štyria bývajúci v Riečnici. V Riečnici žilo 893, v Harvelke 592, v Lutiš-Oselnici 138, v Hornej Tížine 511 a na terchovských kopaniciach 242 katolíkov.
 V zápise sa uvádzajú náboženské spolky /Spolok sv. ruženca - 607 členov; Božského Srdca - 89 členov; Spolok sv. Vojtecha - 51; Detinstva Ježišovho - 411 členov a pod/.
 V roku 1942 sa stretávame s 2732 katolíkmi a s troma židmi žijúcimi v Riečnici.
 Schematizmus z roku 1947 uvádza duchovného správcu Rudolfa Korca a počet farníkov v Riečnici 1078, v Harvelke 523 a v časti Hornej Tížiny patriacej k riečnickej farnosti 406 - spolu 2007 katolíkov. V Harvelke sa uvádzajú aj dvaja protestanti.
 12. júla 1970 sa konala vo farskom kostole slávnosť birmovania. Bolo to po prvýkrát v histórii farnosti, pretože birmovanci v predchádzajúce roky prichádzali do farnosti Nová Bystrica. Sviatosť birmovania vyslúžil kapitulný vikár ThDr. Ján Pásztor. Birmovka tu bola ešte raz v septembri 1977, kedy tu bol Mons. Ján Pásztor už ako nitriansky biskup.
 Z posledného obdobia pred zrušením farnosti uvádza schematizmus z roku 1978 duchovného správcu Pavla Moravca. V Riečnici a priľahlých kopaniciach žilo 1350 a v Harvelke 550 obyvateľov. Krstov bolo za uplynulý rok 13, sobášov 16 a pohrebov 10.
 Hlavný zdroj obživy obyvateľov Riečnice a Harvelky bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa takmer vždy spájalo s chovom oviec a hovädzieho dobytka. Nepriaznivé podmienky - nízka kvalita pôdy - išlo zväčša o roličky na kamenistých svahoch, nepriaznivé klimatické podmienky, používanie jednoduchých pracovných nástrojov si vyžiadali väčšie množstvo pracovných síl.
 Ešte na začiatku 20. storočia bolo možno vidieť veľkorodinné formy hospodárenia, ktoré sa nazývali v tejto lokalite gazdovanie v kope alebo gazdovanie v hromade.
 Farnosť bola zrušená 30. júna 1987. Poslední obyvatelia sa odsťahovali v roku 1989...
 
 
 Zdroj:Viliam Judák - Spod Beskyda veselo i vážne
Osídľovanie tejto časti Kysúc možno klásť až do 16. a 17. storočia počas valaškej a kopaničiarskej kolonizácie. Vo vlne kopaničiarskej kolonizácie na územie Riečnice prichádzajú v 17. a 18. storočí obyvatelia z Terchovej a bystrickej doliny. Územie Harvelky zas osídľovali obyvatelia Starej Bystrice ako aj Novej Bystrice a Lutíš. Obývali spočiatku oblasti na brehoch rieky. Postupne prechádzajú ďalej do vrchov a jednotlivých dolín. Budovali tam sídelné jednotky s obytnými domami a hospodárskymi objektami. Každá rodina obhospodarovala časť poľa - jeden zárubok, ktorý obyčajne niesol meno zakladateľa alebo užívateľa. Pri delení zárubku dostal osadník všetku pôdu v jednom kuse od jednej po druhú stranu chotára.  Územie Riečnice a Harvelky patrilo do vlastníctva rozličných panstiev. Bolo to predovšetkým panstvo v Strečne, ktoré vzniklo v 14. storočí. Ono postupne nadobudlo majetky starohradského panstva. V polovici 17. storočia patrili do panstva obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Zborov, Krásno nad Kysucou, časti obcí Čadca, Zákopčie, Čierne, Skalité. Od roku 1601 spoločne spravujú toto územie Vešeléniovci a Esterházyovci. V roku 1626 bolo k nemu pripojené sobášom aj panstvo Bytča. V roku 1683 bola vešeléniovská časť darovaná roku Lowenburgovcov, ktorí sídlili v Tepličke. Do panstva patrili obce Stará a Nová Bystrica, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Dolný Vadičov a Klubina. Časť majetku panstva Teplička prešla do rúk Márie Windschgretzovej, vydatej za Karola Šeréniho. Do tohto panstva Gbeľany patrili obce Dolný Vadičov, Pažitie a časť Riečnice /5 zárubkov/. Roku 1812 sa gbelanské panstvo dostalo do vlastníctva rodu Ňari.

 V panstve Teplička zostali obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Oškedra, Radôstka a časť obce Riečnica /15 zárubkov/. Na začiatku 19. storočia územie tepličského panstva viackrát menilo majiteľov a v roku 1814 prešlo do rúk rodu Sina. Postupne po roku 1848, kedy bol o zrušené poddanstvo, pôda prechádzala do vlastníctva jej užívateľov.
 Vo fundačnej listine grófa Jána Jakuba Lowenberga z Tepličky, ktorá bola vydaná na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 1731, v Tepličke sa okrem iného hovorí, že treba zriadiť v Riečnici duchovnú správu a postaviť kostol alebo kaplnku, pretože územie Riečnice je pomerne vzdialené od Varína a Bystrice, ktoré spravovali toto územie. Ľudu je tu už pomerne dosť, ktorý však nie celkom „očistený z morovej herézy" /pravdepodobne išlo o prenikanie reformácie/. Základinu, ktorú určil, mala slúžiť na vyššie uvedený cieľ a tiež na založenie školy a na vydržiavanie farára a organistu.

 Ako je známe, požiadavka grófa sa splnila aspoň čiastočne, keď bol postavený menší kostolík na návrší /v lokalite posledného cintorína/.
 V roku 1728, ako sa uvádza vo vizitácii v Starej Bystrici, bolo v Riečnici 200 dospelých katolíkov a 50 detí. Z toho traja boli novoobrátení /konvertiti/. Do Starej Bystrice patrilo 864 dospelých katolíkov a 241 detí. V tomto čase územie Harvelky patrilo do Starej Bystrice a bolo len málo obývané.
 Pri osídlení vznikli prvé osady, ktoré dostali súborný názov Havrelka a Lutiš-Oselnica. Administratívne patrila Harvelka k obci Stará Bystrica a osada Lutiš-Oselnica k obci Lutiše. Osamostatnenie obce sa uskutočnilo 1. októbra 1952.
 Obec Harvelka pozostávala v 20. storočí z 27 väčších-menších osád a samôt, ktoré boli roztrúsené po celom chotári v nadmorskej výške od 550 do 994,9m. Celková výmera obce tvorila 1605ha, z ktorých ľ boli pokryté lesom a lesnými pasienkami. V údoliach a na menších svahoch boli polia, terasovito usporiadané. Pri osídlení Harvelky mali podiel aj obyvatelia Novej Bystrice.
 Riečnická farnosť vznikla na konci decembra 1788. Pozostáva v prvom rade z jednej usadlosti z Riečnice a má pričlenené vrchy tížiské, terchovské, starobystrické údolie Harvelka a Oselnica. Sú vzdialené od kostola až vyše dvoch hodín cesty. Farníci sú, podľa záznamu, čisto katolíci. Udáva sa tu aj ich počet - v Riečnici - dospelí /schopní spovede/: 382; deti: 125. Je tu 84 manželstiev. Na filiálkach sa udáva 488 dospelých; 193 detí a 152 manželstiev. Spolu: 1188.
 Pre porovnanie a prehľad uvádzam ďaľšie počty v jednotlivých obdobia podľa schematizmov Nitrianskeho biskupstva.
 V roku 1791, teda krátko po založení farnosti, keď bol prvým farárom Stanislav Láni - františkán, bolo v Riečnici 468 katolíkov a na filiálkach 538, spolu 1006 katolíckych veriacich. Iné vyznanie sa tu neudáva.
 V roku 1796 za duchovného správcu Kornela Štefánika, františkána, sa uvádza v Riečnici 527 katolíkov, na filiáklach 754, spolu teda 1281 veriacich.
 Za farára Františka Totha, v roku 1803 sa už rozlišujú jednotlivé oblasti, kde spolu žilo 1647 katolíkov. Z toho v Riečnici 548, v Havrelke /v tejto podobe sa uvádza až do tridsiatych rokov nášho storočia/ 434, v Terchovej /kopanice, ktoré patrili do riečnickej farnosti/ 166, Oselnica /vyšná časť Harvelky/ 92, Tížina /Horná/ 310, Macangov 97.
 Za účinkovania Františka Tótha bola v Riečnici roku 1809 postavená kamenná nová fara. V tomto roku však farár zomrel.
 V roku 1810 vyzerala štatistika nasledovne: v Riečnici 586 katolíkov, Harvelke 465, Terchovej 189, v Oselnici 97, Tížine 326 a Macangovom dvore 115, spolu 1778 /je to pomerne dosť, keď si uvedomíme, že Čadca spolu s Horelicou mala v tom čase sppolu 4499 veriacich/.
 V roku 1822 za farára Adama Medzihorského bolo v riečnickej farnosti 1969 katolíkov a 8 židov /tento počet židov sa nachádza už v roku 1816 a v roku 1812 tam možno vidieť už 6 židov pri celkovom počte 1836 katolíkov/.
 V Riečnici roku 1822 bolo 644 katolíkov a spomínaných 8 židov. V Harvelke 675 katolíkov. V Macangovom dvore 114, v Oselnici 76, v Terchovej 124 a v Tížine 336 katolíkov.
 Pre zaujímavosť uvádzam, že v Novej Bystrici v tomto roku žilo 3173, v Tepličke 1564, v Terchovej 3279, v Dolnej Tížine 1164, vo Varína 2912 a v Čadci 4841 katolíkov.
 Schematizmus z roku 1826 uvázda farára Daniela Končeka a celkový počet katolíkov 2075. V Riečnici 663 katolíkov a 8 židov, v Harvelke 677, v Macangovom 113, v Oselnici 140, v Terchovských kopaniciach 135, v Tížine 347 katolíkov.
 V roku 1837 za farára Martina Žuchu je tu celkový počet katolíkov 1919 a 14 židov. Z toho v Riečnici je 759 katolíkov a 10 židov, v Harvelke 542, v Macangovom 88, v Oselnici býva 99 katolíkov a 4 židia, na terchovských kopaniciach 157 a Tížine 274 katolíkov.
 Záznam z roku 1848 hovorí o farárovi Jánovi Čajdovi, ktorý mal na starosti 1427 farníkov. Vo farnosti žilo aj 16 židov. V Riečnici to bolo 640 katolíkov a 14 židov; v Harvelke 334 katolíkov a 2 židia; Lutiššské vrchy 85 veriacich katolíkov /prvýkrát sa objavuje toto označenie na lokalitu hornej časti neskoršej Harvelky/. Na terchovských kopaniciach sa uvádza 177 a v Tížine 191 katolíkov. Po prvýkrát sa neuvádza lokalita Macangov.
 O dvanásť rokov neskoršie /r.1860/ sa v Schematizme nitrianskej diecézy uvádza farár Jozef Kemka. Počet farníkov je 1386. V riečnici 660, v Harvelke 372, na lutišských vrchoch 71, v Terchovej 51 a Tížine 332 katolíckych veriacich. Školských detí hovoriacich po slovensky sa uvádza 65. Nie su tu uvedení príslušníci židovského náboženstva.
 Až do tohto obdobia patrila od svojho založenia farnosť Riečnica do dištriktu /dekanátu/ Varín. Patrili tu aj farnosti: Belá, Lutiše, Teplička, Terchová, Dolná Tížina, Vadičov a samotný Varín. V roku 1861 je už riečnická farnosť zaradená do dištriktu starobystrického. Patrili tu okrem naj aj farnosti Stará a Nová Bystica, tiež Lutiše.
 Na konci 19. storočia, v roku 1893, za farára Jána Kmošku je vo farnosti 2126 veriacich. V Riečnici 972, V Harvelke 536, v Lutišskej časti 197, v Terchovej 179 a Tížine 242.
 V roku 1897 za toho istého farára je počet veriacich vo farnosti Riečnica 2209.

Kostol Panny Márie

Drevený kostol Panny Márie postavený roku 1789 mal jeden oltár s oltárnym kameňom, na ktorom bol obraz Panny Karies Ježiškom. Vo vizitácii sa spomína, že bol pekný a maľovaný, chránený sklom. Oltár s obrazom bol prenesený zo starého kostola, ktorý v tom čase ešte stál /ide o kostol, ktorý bol postavený na cintoríne roku 1732 grófom z Tepličky Jánom Jakubom Lowenbergom, ktorý bol tiež zasvätený tajomstvu Narodenia Panny Márie/. Na stene kostola viseli tri obrazy. Kostol mal drevený kazateľnicu, pod ktorou stála krstiteľnica. Chór bol drevený, postavený na šiestich stĺpoch. Organ bal päť registrov. Ku kostolu bola pristavená drevená sakristia, v ktorej bola spovednica a skriňa pre posvätné rúcha. Okno sakristie bolo zabezpečené železnými mrežami. V inventári sa uvádzajú dva pozlátené kalichy, jedna monštrancia, dve pozlátené cibóriá, dva medené kríže, dvanásť ornátov, päť álb, jeden pluviál, osem svietnikov, tri kostolné zástavy /najväčšia patrila terchovskému kostolu/ a ďalšie potrebné vybavenie. Zvlášť si zaslúžia pozornosť dva medené postriebrené a pozlátené svietniky vo forme srdca, ktoré sú ozdobené drahými kameňmi.
V inventári nachádzame aj súpis liturgických kníh: omšový misál, misál pre omše za duše v očistci a evanjeliár.
Kostol bol rokmi už pomerne schátralý a nevyhovoval potrebám rozrastajúcej sa farnosti. Za farára Václava Bauera, ktorý bol v riečnickej farnosti plných dvadsať rokov /1902-1922/, dochádza k stavbe nového kostola, ktorý bol ukončený roku 1905. /Ide o posledný farský kostol Narodenia Panny Márie, doteraz jestvujúci/.
List farára adresovaný biskupovi v Nitre Imrichovi Bendemu z 25. decembra 1902 spomína až tri požiadavky: žiada o povolenie stavby nového kostola, opravu farskej budovy a zaplnenie učiteľského miesta v Harvelke. Pravdepodobne farár V. Bauer poslal s listom aj fotografiu fary a starého kostol, ktorá sa nachádza v biskupskom archíve.
Veľkú finančnú pomoc pri stavbe poskytli vysťahovalci do Ameriky - amerikáni. List z 3. septembra 1905 informuje biskupa o dokončení stavby kostola, ale zároveň žiada o dovolenie uskutočňovať zbierky na zariadenie interiéru. Sám biskup posiela na tento cieľ 500 korún.
 Schematizmus z roku 1910 uvádza pomenovanie farnosti v podobe Veselény v zátvorke Riecsnicza. Počet farníkov je udaný 2624. V Riečnici a priľahlých kopaniciach je to 1128 duší, v Harvelke 670, na Lutišských vrchoch 246, v Terchovej sa uvádza 290 a Tížine tiež 290 katolíkov. Nasledujúci rok pri miernej zmene počtu katolíkov - 2616 sa uvádza 20 židov: v Riečnici päť a v Harvelke pätnásť. / V archíve Biskupského úradu v Nitre sa nachádza list, kde sa veriaci sťažujú na vysoké úroky zo strany židov/.
V zápise z roku 1911 sa uvádza po prvýkrát Lutiš-Oselnica pre označenie hornej časti Harvelky /hranica bola určená potokom v strede obce, pretekajúcim v blízkosti starej krčmy u Lachovej/.

Po vzniku Česko-Slovenskej republiky prišlo aj k zmene hraníc dekanátov. Starobystrický dekanát bol včlenený do dekanátu Kysucké Nové Mesto.
 Rok 1922 prináša nasledujúce údaje: administrátorom farnosti bol Ján Sprušanský. Farníkov bolo 2422. Židov sa uvádza 14. V Riečnici žilo 1015, v Harvelke 673, v Lutiš-Oselnici 223, v Hornej Tížine 188 a Terchovej 323 katolíkov. Židia žili v Riečnici štyria a v Harvelke desať.
 Vzdialenosť z Lutiš-Oselnice sa uvádza až 12 km od farského kostola. Iste aj z tejto príčiny túžili mať veriaci Harvelky aspoň kaplnku, kde by aspoň príležitostne boli bohoslužby. Z veľkej časti na ňu prispeli amerikáni a pozemok dala Lojzina Lachová s manželom, ktorí vlastnili krčmu v Harvelke.
 Svätá omša bývala každú prvú nedeľu v mesiaci. Kňaza privážali jednotliví gazdovia z Harvelky.
 Počas spravovania farnosti za Rudolfa Baránka sa tu konala sv. omša každú nedeľu /o 9.00 hod; na sviatok sv. Štefana a veľkonočný pondelok o 10.30 hod./, a tak to bývalo až do zrušenia farnosti roku 1987.
 Keďže veriacich pribúdalo, priestory kaplnky nestačili, a preto sa duchovný správca Rudolf Baránek usiloval o jej zväčšenie. Napriek mnohým ťažkostiam a vďaka obetavosti veriacich sa to v krátkom čase /r.1969-1970/ podarilo, a tak v nedeľu 7. júna 1970 sa konala posviacka obnoveného kostolíka Božského Srdca Ježišovho v Harvelke. Posviacku vykonal biskupský tajomník Elemír Filo.
 Schematizmus z roku 1937 uvádza administrátora Matej Zboju. Počet farníkov je 2376. Židia sa uvádzajú štyria bývajúci v Riečnici. V Riečnici žilo 893, v Harvelke 592, v Lutiš-Oselnici 138, v Hornej Tížine 511 a na terchovských kopaniciach 242 katolíkov.
 V zápise sa uvádzajú náboženské spolky /Spolok sv. ruženca - 607 členov; Božského Srdca - 89 členov; Spolok sv. Vojtecha - 51; Detinstva Ježišovho - 411 členov a pod/.
 V roku 1942 sa stretávame s 2732 katolíkmi a s troma židmi žijúcimi v Riečnici.
 Schematizmus z roku 1947 uvádza duchovného správcu Rudolfa Korca a počet farníkov v Riečnici 1078, v Harvelke 523 a v časti Hornej Tížiny patriacej k riečnickej farnosti 406 - spolu 2007 katolíkov. V Harvelke sa uvádzajú aj dvaja protestanti.
 12. júla 1970 sa konala vo farskom kostole slávnosť birmovania. Bolo to po prvýkrát v histórii farnosti, pretože birmovanci v predchádzajúce roky prichádzali do farnosti Nová Bystrica. Sviatosť birmovania vyslúžil kapitulný vikár ThDr. Ján Pásztor. Birmovka tu bola ešte raz v septembri 1977, kedy tu bol Mons. Ján Pásztor už ako nitriansky biskup.
 Z posledného obdobia pred zrušením farnosti uvádza schematizmus z roku 1978 duchovného správcu Pavla Moravca. V Riečnici a priľahlých kopaniciach žilo 1350 a v Harvelke 550 obyvateľov. Krstov bolo za uplynulý rok 13, sobášov 16 a pohrebov 10.
 Hlavný zdroj obživy obyvateľov Riečnice a Harvelky bolo poľnohospodárstvo, ktoré sa takmer vždy spájalo s chovom oviec a hovädzieho dobytka. Nepriaznivé podmienky - nízka kvalita pôdy - išlo zväčša o roličky na kamenistých svahoch, nepriaznivé klimatické podmienky, používanie jednoduchých pracovných nástrojov si vyžiadali väčšie množstvo pracovných síl.
 Ešte na začiatku 20. storočia bolo možno vidieť veľkorodinné formy hospodárenia, ktoré sa nazývali v tejto lokalite gazdovanie v kope alebo gazdovanie v hromade.
 Farnosť bola zrušená 30. júna 1987. Poslední obyvatelia sa odsťahovali v roku 1989...
 
 
 Zdroj:Viliam Judák - Spod Beskyda veselo i vážne