Z rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia sa ako samostatná dedina vytvorila v rokoch 1696 - 1713. Trvale patrila k strečnianskemu panstvu. V roku 1784 mala obec 64 domov, 83 rodín a 444 obyvateľov. V roku 1850 mala 922 slovenských a 16 židovských obyvateľov. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1789, fara tu bola zriadená roku 1788. Predtým cirkevne patrila k fare v Starej Bystrici. Roku 1905 bol dokončený nový kostol, ktorý nahradil predošlý rokmi schátralý. Veľkú finančnú pomoc pri jeho stavbe poskytli vysťahovalci do Ameriky - amerikáni. Táto stavba sa ako jediná zachovala na pôvodnom mieste v centre obce. Boli tu aj farský úrad a základná škola, ktorú od roku 1970 navštevovalo 180 žiakov. Najväčšiu časť obce tvorili obyvatelia osád a kopaníc. Stanova Rieka bola najväčšia osada obce Riečnica.
Ďalej to boli osady: Michalkovia, Kováčovia, Brhlovia, Rybovia, Košútovia, Čížovia, Buchovia, Chovancovia, Balačinovia, Danihelovia. Kopanice: Čepelovia, Škutovia, Leskovce, Novosadovia, Poništovia, Opálkovia, Mihovia, Varenčiaci, Hruškuliaci, Jelenčiari, Davidikovia, Holešovia, Gabajka, Kyčierka, Hurtovia. Najväčšiu časť Stanovej Rieky tvorili usadlosti: Masnicovia, Šmičkovia, Maťkovia, Chrenovia, Mydlekovia a samoty: Pavlikovia, Pinčiarovia, Staňovia, Strakošovia, Boďova, Sklenarovia. Roku 1970 žilo v obci asi 1 300 obyvateľov. Najviac obyvateľov bolo zamestnaných mimo obce a to hlavne v Tatra Čadca, ZVL Kysucké Nové Mesto, JRD Pokrok Stará Bystrica ale aj v Ostrave a Karvinej. Priemerný vek obyvateľov bol 72 rokov. Najstarším občanom bol Alojz Kováč, zvaný Bubak, ktorý sa dožil 102 rokov, 4 mesiace a 22 dní.Obyvatelia Riečnice sa začali vysťahovávať hlavne po roku 1974. Odchádzali do okresov po celej republike. Najviac však do okresov Martin, Nitra, Trnava, Topoľčany, Trenčín a Čadca.V roku 1985 obec zanikla. Pre túto kysuckú obec ktorá až do konca svojej existencie bola nielen kysuckou, ale možno aj Slovenskou raritou, bola charakteristická panenská civilizácia, temer nedotknutá príroda. Obcou pretekala riečka Riečnica, ktorú z jednej strany lemoval smrekový les a z druhej množstvo obytných domov s prevahou dreveníc. Niekoľko z nich sa zachovalo a boli prevezené do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Napríklad richtárov dom a gazdovský dvor. Obyvateľstvo z Riečnice sa vysťahovalo do Čadce, Kysuckého Nového Mesta a do ďalších obcí a miest Slovenska.
