Nástroje pre uľahčenie prístupu

Vyberte váš jazyk

Foto Nová Bystrica

Obec Nová Bystrica do roku 1960 patrila okresu Kysucké Nové Mesto. Prvá písomná správa o obci je z roku 1662 a bola uvádzaná ako Nová Beszterca, od roku 1773 ako Bystričky a v rokoch 1873 - 1919 ako Uj Bezsterce. Napokon od roku 1920 bola obec premenovaná na Novú Bystricu.


Trvale patrila k strečnianskemu a neskôr k tepličskému panstvu. V roku 1662 mala obec 19 sedliackych usadlostí z toho u 16 ešte trvala lehota oslobodenia od poddanských dávok. Pôvodní obyvatelia osídlili územie v 13. - 15. storočí v čase „valašskej kolonizácie." Obyvateľstvo sa odpradávna zamestnávalo poľnohospodárstvom, pltníctvom, tkáčstvom, výrobou dreveného riadu, prácou na pílach, drotárstvom a podomovým obchodníctvom. V roku 1828 mala obec 87 domov a 865 obyvateľov. V roku 1850 to už bolo 2196 slovenských katolíckych obyvateľov.

Fara bola zriadená v roku 1789, predtým patrila cirkevne k Starej Bystrici. V obci je rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1857. V roku 1831 zomrelo na choleru 213 občanov. V 19. storočí sa časť obyvateľstva vysťahovala do Banátu a Slavónie. Rok 1914 poznačil celý svet jednou z najhroznejších vojen, ktoré dovtedy v histórii boli zaznamenané - 1. svetovú vojnu. V tejto vojne bojovali aj občania Novej Bystrice. Vznikom prvej Československej republiky sa život v našej obci v podstate nezmenil. Ľud naďalej trel biedu, trpel hladom, nemal zamestnanie. Nádejou na lepší život bolo vysťahovalectvo za prácou do Ameriky. V obci nebolo lekára, deti sa vyučovali v súkromných domoch a v starej cirkevnej škole. Do školy sa chodilo iba cez zimu, lebo deti museli pracovať na poli s matkami, pretože otcovia boli vo svete za prácou.

Biedu na Kysuciach zastihla 2. svetová vojna, ktorá bola najhoršia v dejinách ľudstva. Napriek negatívnym javom sa veľmi javila nutnosť vzdelanosti a v roku 1941 bola postavená škola, ktorú si občania postavili svojpomocne. Najväčšiu odozvu tu odohralo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojilo okolo 40 odbojárov, ktorí boli v koncentračných táboroch a niektorí sa vrátlili. Takmer 6 týždňov prebiehali na rozhraní obcí Nová Bystrica a Stará Bystrica boje medzi sovietskými vojakmi a nemeckou armádou. V roku 1949 začala elektrifikácia obce. V roku 1952 sa začala rozvíjať kultúrna činnosť a takmer každoročne sa hrávali divadelné predstavenia. V roku 1957 sa začal stavať kultúrny dom a 27. októbra bola otvorená Základná deväťročná škola vo Vychylovke. V roku 1961 bola postavená nová školská budova v Novej Bystrici. V osade Vychylovka bolo v roku 1974 zriadené Múzeum kysuckej dediny. V roku 1980 boli k obci pripojené obce Harvelka a Riečnica, v ktorých chotároch sa počítalo so zátopou pri výstavbe vodnej nádrže. Výstavba bola započatá v roku 1983 a ukončená v roku 1989.

 

Útržky z Pamätnej knihy obce Nová Bystrica

/z dôvodu autentickosti do textu ani pravopisu nebolo zasahované/


Rok 1933, kronikár Ján Morys:

Popis obce:

Miestne názvy:
Kto príde prvý raz do Novej Bystrice, domníva sa zaiste, že obec nemá viac ako 50 - 70 domov.
Zatiaľ je v Novej Bystrici 561 čísiel domových. Tento klam je zapríčinený tým, že obec neni soskupená, ale veľmi rozťahaná, na mnohých miestach prerušovaná záhradami, potôčkami, vrchami a roľami. V obci vznikly tzv. „dvory". Je to soskupenie niekoľkých domov, obývaných zpravidla rodinami príbuznými. Každý dvor má svoje meno, obyčajne podľa najstaršej rodiny, lebo tiež najbohatšej. Uvádzam len tie najväčšie dvory, počnúc od Starej Bystrice postupne až na poľsku hranicu: Strapáčov, kde je tiež štát. ľud. škola, Pastva, Mackovia, Chalupkovia, Veľký Potok, Handrysovia, Timkovia, Bisahovia, Pleškovia, Holenkovia, Závodskovia, Lachovia, Berešovia, Jančulovia, na Vychylovke: Korčekovia, Granatovia, Frančiakovia, Sporinskovia, Baníkovia, Kubátkovia, Pod Rycierkou, Brhlovia, Petrekovia a pri Orave U Chmúry.
Tiež okolné vrchy majú svoje mená. Na severu je to: Na brehu, Štrky, Brisgalky, Ostretky, Májov, Kolieska, Przegibek, na juhu Prípor, Macangov vrch, Grapa a Kyčery. Cholvárky t. j. väčšinou pasienky s malým domčekom - kolibou- sú na poľskej hranici, na Harvelke, na Tižinskom chotári, Orave ba i v Poľsku.

Pôda obce:

Pôda tunajšej obce je málo úrodná. Jednak je obec vysoko položená /600 m. n. m./ razuhorského, jednak poloha rolí je veľmi členitá ťažko obrobiteľná a zhusta proti severu obratená. Častými dážďmi smýva sa úrodná zem z brehov a opäť v rovine trpia lúky množstvom vody, keďže dosiaľ neni postarané o riadne odvodňovanie. Úprava rolí je najviac vo forme terasovitej, t. zn. stupňovitej.

Plodiny:

Najdôležitejším produktom hospodárskym sú zemiaky, kapusta, ovos, jačmeň, ikrica, repa, ľan a konopie.

Obyvateľstvo:

Podľa posledného sčítania ľudu je v obci 3479 obyvateľov. Z toho je 3436 Slovákov, 40 Čechov, 2 Nemci, a 1 Maďar. Podľa náboženského vyznania je 3442 rím.-katolíkov, 7 evanjelikov a. v., 6 Izraelitov a 4 inšieho vyznania.

Zamestnanie:

Asi 98 % všetkého obyvateľstva sa zamestnáva poľným hospodárstvom. Keďže hospodárstvo je na nízkom stupni vývojovom a podmienky sú málo priaznivé, stačí jeho výnos sotva na vlastnú spotrebu. Preto pracujú mužovia ako drevorubači v miestnych panských a urbarských horách. Z tvrdého dreva sa vyrába palivo, z mäkkého najviac drevo stavebné, brusné a doloviny. To odvážajú na okolné píly lebo na nádražie do Krásna. Mnohým je jedniným zdrojom príjmu odpredaj vajec, másla a mlieka. Za tie si v obchodoch vymeňujú soľ, petrolej, múku, ryžu a tiež cukor, zápalky a chlieb. Iný odchádzajú do Čiech „do repy". Mladé ženy slúžia vesmes tiež v Čechách. Niekoľko ľudí i celých rodín sa vysťahovalo do Ameriky, iní do Juhoslávie a ke Komárnu. Takmer každý gazda si najpotrebnejšie spraví sám. Vystaví si domček, narobí šindelov, utká len i konopie, ušije krpce, zrobí si svoje nástroje zkrátka je tu mnoho naturalistov. Preto zaráža malý počet opravdových živnostníkov. Obchodníkov je 6, z tých je 5 tiež hospodskými a 3 trafikanti. Obchody sú všetké smiešaným tovarom, 1 je trhovec, 1stolár, 1 kolár, 1 obuvník, 3 kováči, 1 murár, 8 tkáčov a 9 mlynárov. Tiež na Vychylovke je jedna valcha na tlčenie sukna. Parná píla je 1, patrí firme Novák a spol. v Českom Tešíne, pred tým miestnemu obchodníkovi J. Škorvagovi a Izakovičovi. 1 vodná pila je na Vychylovke. Od roku 1931 chodí niekoľko chlapcov za učňov na rôzne remeslá do Čiech a Sliezska, ktoré miesta opatril správca školy Ján Morys. Primitívne vodné mlyny sú u Vojtka, Strapáča, Košťala, Pleška, Luciaka, Minárika, Sporinského, Klučky a Kašuby.

Stavba domov:

Všetké domy v obci - až na nepatrné vynimky - sú zo dreva. Jeden ako druhý, sloh stejný, niektorý obrátený štítom k hradskej, iný frontom, krytina šindelová, len veľmi málo eternitová lebo kridlicová. Všetké domky sú prízemné, postavené obyčajne pre jednu rodinu. Zpravidla majú: 1 izbu, ktorá slúži tiež za kuchyňu i spálňu, potom komoru, kde príslušníci rodiny lebo čelaď spávajú. Uprostred domu dosť široký pitvor, kole býva uložené hospodárske i iné náradie. U niktorých je chliev v jednej fronte, inde opäť samostatne s humnom. Nikde však nevidno žumpu na hnojuvku, takže pred vchodom do chalupy býva mokro, špinavo a nezdravo. Azda za niekoľko rokov sa všetko zmení snáď sa odstraní ten hnoj a neporiadok zo dvorov, sliepky i ošípané z izieb a tiež ten malý škodlivý hmyz, ktorým sú mnohé domky priamo zamorené. Veď už i teraz vidno istý pokrok ve stavbe nových domkov, ako na príklad dom č. 555, ktorý si sám postavil tunajší obyvateľ Martin Brisuda, môže smelo byť vzorom celej obci. Malý, ale účelne a vkusne i hygienicky postavený.

Kostol:

V centru obce, po pravej strane rieky a cesty je murovaný kostol. Prvý kostol bol postavený zo dreva asi v rokoch 1789 - 1790. Roku 1857 bol postavený kostol terajší, zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi. V sviatok sv. Jána Krstiteľa dňa 24. júna a v deň Nanebovsúpenia Panny Márie 15. augusta bývajú v obci hody spojené s malým jarmokom. Vedľa kostola je starý cintorín, na ktorom sa už nepochováva. Prvý bol na Starom diele nad hostincom J. Škorvagy, druhý nad Handrysom a teraz je u Pleška.

Školy:

Vedľa fary je súsedom rím.-kat. ľudová škola. Prvá škola bola postavená z dreva r. 1805. Tá bola malá, preto r. 1880 bola na jej mieste vystavená nová s jednou učebňou /8,6m x 6,5 x 3/, ktorá už ovšem tiež nevyhovuje, najmä priľahlé staviská sú vo veľmi biednom stave. Prvým učiteľom bol Štefan Jakúbek, ktorý zprvu od r. 1803 učil na fare. Roku 1865 bola postavená nová drevená škola vo Vychylovke, tiež rím.-kat.. R. 1912 postavil štát štátnu školu vo Vychylovke a u Strapáčov. Všetké školy boly tehdy jednotriedne s šesťtočnou povinnou dochádzkou. R. 1929 bola zriadená ministerstvom škol. a národnej osvety štátna ľudová škola v ústredí, ktorá ač už dnes päťtriedna, stále nemá vlastnej budovy. Boly vypracované plány na murovanú budovu, ale náklad 560.000 Kč bol na tunajšiu obec príliš veľký, zvlášť keď štátna subvencia je len 150.000 Kč. Teraz sa pomýšľa na výstavbu školy zo dreva, bude-li ovšem dostatočná pomoc od štátnej správy. Doteraz sa vyučuje striedavo dielom v rím.-kat. Škole, dielom u Handrysa a u Timka v malých /4,9x4,9m/ izbečkách. Správcom štátnej školy v ústredí je Ján Morys, rím.-kat. Školy organista - učiteľ Vojtech Csillag, 5-triednej št. ľud. školy vo Vychylovke je poverená správou školy Kveta Kolčavová, 3 triednej št. ľud. školy u Strapáčov p. Mária Holá. Správcom rím.-kat. Školy vo Vychylovke je Jozef Dvonč - farár.

Úrady:


Notársky úrad je v obci od roku 1895. Prvým notárom bol Ranbovský, po ňom Némethy, Zánický, ktorý včas rabovky musel utiecť do Poľska. V čase nepokojov úradoval pre Novú Bystricu notár Štens v Starej Bystrici. Bol to človek veľmi vzdelaný, ktorý ovládal mnoho svetových jazykov. Zvláštnu záľubu mal v orientálnych rečiach. Bol tesťom terajšieho p. notára Alexandra Martinca, ktorý už tuná úraduje od r. 1923. Notársky úrad je v obecnom dome, kde je tiež poštový a telegrafický úrad. Pošta bola založená v roku 1884. Časom sa úradovalo v škole, na fare, v dome p. Jantulu až teraz v obecnom dome. Od roku 1931 je v obci telefónna stanica. Účastníkom je len četnická stanica. Telegramy sa podávajú telefonicky do Starej Bystrice. Pošta prichádza do obce dvakrát denne autobusom p. Františka Guttlera zo Starej Bystrice od roku 1929. Pred tým sa dovážala povozom z Krásna. Teraz z Čadce. Poštu roznáša miestny listonoš v užšom doručovacom obvode. Vychylovka má svojho doručiteľa, taktiež Riečnica, Harvelka a Veľký Potok si doručuje sama. Denne prichádza do obce 8 časopisov. Týždenníky 4. Rádiové prijímacie stanice sú v obci od roku 1929. Prvým koncesionárom bol p. lesný Lachmann z Vychylovky. Roku 1933 je v obci 10 poslucháčov. Četnícka stanica je od roku 1921. Prvým veliteľom bol stržm. Jozef Muller. Terajším sedmým veliteľom je vrchný strážm. Alojz Slavíček. Systemizovaný stav mužstva je stále 5. Stanica je ubytovaná v dome vd. E. Linksovej čp. 393. V r. 1921 od marca do septembra bola zriadená vo Vychylovke četnícka expozitura na Slukovej samote, pretože v tej dobe bol v Poľsku dobytčí mor. Expozitura zamedzovala preprave dobytka z Poľska k nám. Vo Vychylovke je tiež kasárna finančnej stráže. Stav je 8 - 10 mužov. Od roku 1928 je v obci bezplatné liečenie trachomu - zhúbnej očnej choroby. Vedúcou trachomovej stanice je p. Anna Slávičková choť tun. Vrchného strážmajstra. Dozor nad trach. stanicou i školské prehliadky vykonáva obvodný lekár MUDr. D. Šteppa zo Starej Bystrice. Najmä u žiakov sa trachom mnohem zlepšil, u dospelých ešte stále trvá pre nedbalú dochádzku na liečenie.

Rôzne události, živelné pohromy a nehody:

Roku 1919-1920 zurila v obci červienka. Zomrelo 65 ľudí. 1922 bol šarlach, v tomtiež roku vyhorela fara. 1916 boly odobrané 3 zvony na liatie kanonov. R. 1925 kúpené nové. R. 1919 a 1925 bola veľká povodeň. 1928-29 krutá zima. Roku 1930 vykonal birmovku v tunajšom kostole pan biskup Karol Kmeťko z Nitry. Prvým starostom po prevrate bol p. Ján Jantula. Po zrušení roboty r. 1848 bol vraj prvým starostom Jozef Bisaha. 1. 2. 1922 vypukol v Mlynarových jamach na Vychylovke veľký oheň v lese, ktorý ztrovil 1000 m3 palivového dreva v cene 150.000 Kč. Drevo patrilo Účastninárskej spoločnosti v Oščadnici.

Rok 1933:

Počasie v r. 1933 bolo vcelku priaznivé. Neudialy sa žiadne živelné pohromy. Tiež zima bola príjemná. Úroda bola pomerne dobrá. Z 1 merice ovsa sa vymlatili 3 merice, jačmeňa až 4. Pred odvodovú komisiu v Kysuckom Novom Meste sa dostavili 102 branci. Odvedených bolo 21. R. 1933 sa narodilo 164 detí, zomrelo 102 ľudí. Ondreja Lukáča privalily sane s chvojinou a usmrtili ho. Jozef Pokrivka Janík bol v lese zabitý pri rúbaní stromov. Slabomyseľný Jonek Lenko bol nalezený v Terchovskom chotári mŕtvy. Na hájnika Jozefa Nemca bol 23. 10. 1932 spáchaný pokus vraždy 2 pytliakmi. Ťažko zranený sa vyliečil. 2 mladíci boli 9 mesiacov ako podozrelí veznení, kým sa nevypátrali skutoční páchatelia. Tiež na lesného Lachmanna bolo z blízkosti 8 krokov vystrelené poľským pytlakom. Na šťastie nebol trafený. Totéž šťastie potkalo M. Mokriša, gazdu, ktorému neznámy pytlak prestreli štítok u čiapky. Jedna staršia žena spáchala sebevraždu obesením. Následkom neopatrnosti zhorely gazdovi Rusniakovi na cholvarku na Kyčere 5 kráv a 2 jalovice.

Autobus a autá:

Autobusová doprava z Čadce cez Novú Bystricu do Riečnice je od r. 1926. Tehdy však nebola pravidelná. Od r. 1929 jazdí pravidelne 2 krát denne do Čadce a zpäť. Jedna cesta z N. Bystrice do Čadce stojí 13 Kč. Majiteľmi súkromných automobilov je obchodník O. Links, četn. Strážmajster J. Krigiel, farár J. Dvonč, mäsiar J. Kellner. Motocykel je 1.

Hasičstvo:

Dobrovoľný hasičský spolok bol založený r. 1926. Prvým veliteľom sboru bol František Slučiak. Teraz je Jozef Vlček, obuvník. Členov je 20. R. 1931 bola zakúpená motorová striekačka v cene 49.000 Kč. 1932 bola zdarilá slávnosť posviacky hasičskej striekačky a prapora, ktorý stál 4.800 Kč. Požiary boly 4, všetké v susedních obciach. Tunajšie hasičstvo s úspechom všude zakročilo.

Knižnica:

Obecná knižnica založená roku 1928 má k 31. 12. 1933 335 sväzkov v cene 6191,30 KČ. Knihovníkom je J. Morys. Ľudia sa začínajú o knihy zaujímať.

Jazykové zvláštnosti:

Jakkoľvek je v tunajšej obci dosť čistá slvonečina, preca sa vyskytujú niektoré cudzie alebo zmenené výrazy. Tak hodne sa používa poľského slova „bardzo" miesto „veľmi". Tiež majú ľudia vo zvyku, že neukončí vetu, ale povie len „..., no i." Na príklad: „Dieťa nemôže ísť do školy, lebo je plané, no i..." Planý, to znamená chorý. Zápalkam sa hovorí cirky, triesky sú driezgy, sklo je šklo, za to železo je zelezo., burgyňa je repa, zemiaky sú zemky. Nad humnom je pentrof. Rúbanisko je šlog, breh grapa, potok lebo rokla je úplaz, koncovka minulého času -il, je vesmes zmenená na -el: modlel, kreslel, poslal je pošlel a pod. Tieto nešvary jazykové však pozvolna miznú vplyvom pravidelnej dochádzky do škôl.


Rok 1934, kronikár Ján Morys:

Oprava kostola a fary:

Do konca roku 1933 bol tunajší kostol vo veľmi špatnom stavu. Omietka s povala padala, steny - len bielené - už boly celé zaprášené. Tiež oltáry a obrazy zašlé. V podobnom stavu bola i fara. Strecha dieravá, steny plesnivé. Nový farár Jozef Dvonč usilovne pracoval a podarilo sa mu dokázať, že za 1 rok bol kostol i fara úplne opravený. Celý náklad hradili občania z vlastných prostriedkov.

Rok 1936, kronikár Ján Morys:

Spolky:

Hasičský sbor oslávil 10 ročné trvanie sboru. Má 32 členov. Niektorí členovia boli dekorovaný 10 ročnou jubilejnou medajlou, člen Boris okrem toho bronzovou medajlou za statočnosť, lebo zachránil jednoho chlapca Mihálika pred utopením v rozvodnenej rieke. Podľa vládneho nariadenia utvorila sa v obci CPO, t.j Civilná protiletecká obrana, ktorá ma za úkol chrániť obyvateľstvo v prípade války pred útokmi letadiel, vycvičiť obyvateľstvo v ochrane pred plynovými útokmi, v zatemňovaní obce, samaritanskej službe a asanacii. Veliteľom CPO je Ján Morys. Členov je 163. Členovia konajú občas teoretické i praktické cvičenia.

Zdravotníctvo:

V decembri bola rozšírená chripka a angina. Trachom je stále rozšírený medzi ľuďmi. Nastáva však pozvolné snižovanie počtu chorých. Tak v roku 1929 sa liečilo 372 osôb, v roku 1939 192 osoby. Občas sa vyskytuje záškrt, čierny kašel a osypky.


Rok 1939, kronikár Magda Kriegielová:


Miestne príhody:

Na Annu 26. júla rozpútala sa veľká búrka. Nastala prietrž mračien. Za oslňujúcich kmitoch blesku a dunenia hromu zem bola bičovaná prudkým prívalom vôd. Voda sa z rieky vyliala na cestu a vyvalila starú vŕbu naproti kostola. Môstiky cez rieku boly ztrhané, kusy dreva odplavené. Na Štedrý večer, keď sa ľudia schádzali na polnočnú omšu, niekto vyhodil do rieky naproti kostola ručný granát, ktorý explodoval, ale žiadnych škôd nenarobil. Na Štefana stala sa smutná udalosť. Niekoľko mládencov /30-40/ sa pobilo v hostinci Fr. Slučiaka. Niektorí boli ozbrojení kôlami a iní s revolverami. Pred hostincom nastala bitka. 10 bolo zranených, 1 zomrel a dvaja boli vážne zranení, ktorých ešte v noci Dr. Štěpna ošetril a zaviezol do nemocnice. Od 19. 9. - 16. 10. 39 všetké školské miestnosti boly obsadené vojskom v počte 230. Vyučovanie nebolo.


Rok 1946, kronikár Jaromíra Gregušová:


Spomienky na SNP:

Od začiatku septembra 1944 prichodily pravidelne našou dedinou jednotky SS manov, ktorí zo začiatku prechodnily dedinou asi raz do týždňa, znepokojujúc obyvateľstvo. Pri jednej výprave zaistili a odviezli fin. stráž, žandárov a lesného Bernhauera do Tešína, ale po týždni ich prepustili.

Od počiatku septembra 1944 sa na tunajšom okolí, zvlášť v chotari súsednej Riečnice a Zazrivej stále zdržiavala väčšia jednotka partizanov /asi 200 mužov nad vtokom tižínského potoka do Bystrice/. Títo chodili pravidelne našou dolinou na výpady na košicko-bohumínsku trať a v Novej Bystrici sa zastavovali, aby sa posilnili na cestu ta a zpäť sa zastavovali v škole, kde u riaditeľa Greguša vypočúvali zahraničné zprávy. Samozrejme, že ich návštevy neboly u niektorých občanov našej obce vítané, ale mnohí zase im statočne napomáhali. Priame boje u nás neboly, ale pomáhalo sa ochotne, čím kto mohol a chtel a kto nechtel z obce sa vysťahoval. Z našej obce v tej dobe utiekli 2 rodiny, ktoré nechcely, alebo nemohly pochopiť význam chvíle. Na potieranie týchto skupín bola do Novej Bystrice vyslaná 200 členná /asi/ jednotka SS manov, ktorí v noci o 3. hod. zo 15. na 16. 10. 1944 sa usadili bez dlhých rečí v škole a tu sa zdržali až do 21. januára 1945, konali vyjazdy s krasňanskou posádkou na Oravu, niekedy i na celý týždeň. Celkove dovliekli asi 25 - 3ľudí z týchto výprav a 2 amerických letcov, ktorých ubytovali na jednu noc v škole. Bolo zaujímavé, ako títo chlapci zablatení, umrzlí, ale preca uhladení a elegantní reagovali, ako prejavili radosť, keď ím zaspievala žena riad. školy anglickú hymnu a doniesla i pred Nemcami teplé ponožky. Všetkých odvliekli do Krasna a ďalších zpráv, lebo mena, a pod. nebolo možné zistiť. Pri jednom výpade padol i ruský partizan Koropeckij vraj rodina veliteľa tunajšej nemecko-ukrajinskej vlasov. Jednotky SS, ktorý sa tiež volal Koropeckij, ktorý od tejto doby úžasne pil, ba nebol skoro ani triezvy. Na jeden z vypadov so svojou jednotkou išiel tak opitý, že vo dvore u Závodzských odpadol a tým sa stalo, že sa nemohol jeho oddiel dostaviť na určené miesto do Lacha včas, jedno krídlo zostalo otvorené a celá partizánska jednotka unikla. Vtedy bol postrelený, vlastne zastrelený tiež jeden partizán v žandárskej uniforme.

Odvelčení a mrtví:

Bolo viac všelijakých epizod, ktoré štastne skončili, ale boly i tie, ktoré končily smrťou a tu musíme spomenúť Alexandra Kotvasa, ktorého mrtvola sa našla v hromadnom hrobe v Trenčíne a ktorý nechal 6 sirôt, Ragana-mlynára, ktorý je pochovaný v Starej Bystrici, Arnošta Bernhauera, lesného z Novej Bystrice-Vychylovky, ktorý do dnešného dňa je nezvestný. Po prvom odvlečení sa vrátil, pri druhom sa ztratil bez stopy. Zahynul i Lukáč z Vychylovky, ktorý bol zastrelený na voze, keď viezol partizánov. Títo teda zaplatili krvavú daň, dali svoj život. Ostatní po vysluchoch /ako fin. stráž, žandári atď/ boli prepustení. Partizáni boli v ošetrovaní u gazdov. Vo dvore u Krištofa liečil si postrelené koleno celú zimi poručík-partizán ČA. Z našej dediny boli u partizánova 3 občania, 33 vojaci odboja v povstaní zajatí a odvlečení do Nemecka, všetci sa vrátili, ale mnohí chorlaví.

Fronta:


Doba od februára do konca marca uplynula v neistote a očakávaní, nevedeli sme určite, kde stoja boje, ako sa blížia, až konečne 5. apríla 1945 bolo cítiť nepokoj, hrnuly sa posledné zbytky ubohej nemeckej ošarpanej armády a za nimi víťazná ČA. Nemci zostali v zákopoch nad Starou Bystricou, od Oravy pokračujúca ČA zastavila v našej obci. Pre nás bolo šťastím, že nebolo možné, aby Nemci ešte previedli plánované zákopy na Starom diele, lebo ČA by bola v bojoch rozbila Novú Bystricu úplne. Takto aspoň nebolo priamych zásahov - padlo niekoľko delových gulí, ale nenarobily väčších škôd. Vojsko ČA prechádzalo cez hory, Orel, Raču do Oščadnice, Nemci držali hradskú a Starú Bystricu v dostelu. Bojové pásmo u nás nastalo 6. apríla 1945 a trvalo do 1. mája 1945. Dedina bola obsadená do posledného miestočka vojskom ČA, delá rozostavené, strelba. Vyhorelo 11 domov a to na dolnom konci u Kohúta 1, u Hančiných 1, u Rajnohov 4, u Mackov 5 domov. Škody zpôsobené vojou na rolách, statku, krmivu atď. boly odhadnuté i s pohoreniskami na 10 mil. korún.

Povery a zvyky:

Je stále mnoho povier, ktorým ľudia veria. Zomre žena mužovi a muž sa v krátkej dobe znova ožení - a tu vraj- nebohú zohnala zo sveta tá, ktorá sa zaň vydá. Starý mládenec sa nemôže oženiť, lebo má na neznámom mieste zamurované vajce - kurčata sa nemôžu vyliahnúť a on sa nemôže oženiť. Zamúroval ich jeho nepriateľ - alebo nepriateľka. Komu príde zle, toho niekto uriekol. Musí sa nakadiť spáleným kusom vlasov od toho, kto ho uriekol. Chorá krava sa nakadí koncom hada v svätojánskej noci chyteného, aby vyzdravela. Vo dvore u Lacha lieči muž všotke choreby. „Začíta vodu", ta sa pije a umýva - a pomôže na všetko. Vie odohnať i búrku - a poslať ju k svojmu nepriateľovi, ktorému zničí úrodu. Prasiatko sa smie vziať len ráno z chlieva, mlieko nepredať po slnka východe lebo západe, aby kravy neomalely. Kto chce ublížiť neveste, zapichne jej do stromku, ktorý ozdobuje voz ihlu s bielou niťou, kto chce aby zomrela ihlu s niťou čiernou. A mnoho, mnoho iného.


Rok 1947, kronikár Ján Martinček:


Celkove rok 1947 bol dosť búrilvý a nepokojný, obyvateľstvo malo strach z Benderovských band, potulujúcich sa po horách. Za týmto účelom, boli tuná dosadení česky zandári, ktori boli ubytovani v miestnej národnej a strednej škole, takže vyučovanie na školach bolo na čas prerušené.

zskmojekysucekysucke muzeum