Zmyslom kánonickej vizitácie je potreba (zo strany biskupa) spoznať celkový život farnosti (duchovný, mravný, kultúrny i materiálny), aby následne mohol poslúžiť farárovi i farníkom otcovskou radou kvôli zdokonaleniu vymenovaných oblastí života.
Pokiaľ farnosť (ako komunita veriacich v Krista pod vedením farára) funguje v týchto oblastiach optimálne, je schopná pomôcť svojim členom, aby mohli ľahšie dosiahnuť spásu. Večná spása človeka je totižto jediným motívom existencie farnosti, ale aj existencie celej Ježišovej Katolíckej cirkvi.
Na Biskupskom úrade v Nitre sa nachádza zaujímavá Kánonická vizitácia farnosti Nová Bystrica z roku 1798 podpísaná Nitrianskym biskupom Františkom Xavierom Fuchsom. Prvé slová dokumentu znejú: Uj Beszterczensis Ecclesia Mater die 17. augusti anno 1798 canonice visitata est per Ordinarium visitantem, in fine subscriptum , čo v preklade znamená: Novobystrická matka-cirkev bola kánonicky vizitovaná dňa 17. augusta 1798 vizitujúcim Ordinárom (biskupom), na konci (dokumentu) podpísaným.
Pred príchodom do farnosti biskup kladie v písomnej forme farárovi niekoľko otázok, na ktoré farár odpovedá. Dovolím si citovať z hore uvedeného dokumentu niektoré otázky biskupa a odpovede farára, aby sme sa mohli dozvedieť, ako žila, ako fungovala naša farnosť pred 210 rokmi.
1. Základné informácie o farskom kostole.
Odp.: Je to drevená novostavba nachádzajúca sa v strede obce, orientovaná na východ, na malom kopčeku, na dosť vlhkom mieste (je to miesto, na ktorom stojí dnešná fara. Kostol bol postavený pravdepodobne r. 1789- čiže 10 rokov pred touto vizitáciou- keď vznikla farnosť Nová Bystrica, vyčlenená z farnosti Stará Bystrica. Keďže bol „orientovaný“, hlavný vchod a veža sa asi nachádzali na západnej strane). Kostol má svojho kurátora. Volá sa Martin Skaljak (kurátor rátal a zapisoval peniaze, čiže mal na starosti farské účtovníctvo).
2. Aký je poriadok nedeľných bohoslužieb?
Odp.: V nedeľu je tu jedna sv. omša o 10.00 hodine. Zozváňa sa na ňu dvakrát: o 8.00 a o 9.00 hodine. Po druhom zozváňaní sú v kostole prítomné všetky deti. Nasleduje opakovanie katechizmu, a to tak, že jeden žiak kladie otázky a druhý na ne odpovedá. Potom nasleduje kázeň- asi pol hodiny. Po kázni sú spoločné modlitby a farské oznamy. Po nich sa slávi spievaná sv. omša. Všetko to trvá okolo dvoch hodín
.
3. Aký je poriadok bohoslužieb vo všedné dni?
Odp.: Veriaci ľud nemá vo zvyku zúčastňovať sa na bohoslužbách vo všedné dni. Farár si odslúži súkromne sv. omšu v ľubovoľnom čase za asistencie miništranta.
4. Aká je štruktúra obyvateľov farnosti?
Odp.: Farnosť je čisto katolícka. Máme tu 1540 obyvateľov- všetci sú katolíci okrem 11 židov.
5. Aké sú zlozvyky vo farnosti , najmä v oblasti chodenia do kostola, manželského života a striezlivosti?
Odp.: Zlozvyky, na ktoré sa pýtate, tu nejestvujú. Do kostola chodia všetci katolíci. Alkoholu tu neholduje nikto. Všetci žijú v usporiadaných manželstvách a rodinách.
6. Údaje o farárovi a jeho kvalitách.
Odp.: Tunajší farár sa volá Štefan Marciš, pochádza z Kočkoviec. Má 32 rokov a vie len po slovensky. Filozofické štúdiá absolvoval na Univerzite a teologické štúdiá v Kňazskom seminári v Bratislave. Vysvätený za kňaza bol 22. augusta 1790. V nedeľu nevynecháva sv. omšu, celú spieva a hovorí kázeň. Sviatosti vysluhuje ochotne a zbožne, všetko podľa predpisov svätej rímskej Cirkvi. Snúbencom dáva náuky a keď mu prisľúbia, čo treba, sobáši ich podľa cirkevných ustanovení.
7. Má farnosť katolícku školu?
Odp.: Áno, lenže školská budova chýba, pretože chýbajú pozemky. Deti sa učia na fare vo vyčlenenej miestnosti , ktorá slúži ako učebňa.
8. Navštevujú deti školu?
Odp.: V tejto farnosti je 104 školopovinných detí vo veku od 6 do 12 rokov. Z nich iba 5 navštevujú školu. Ostatné deti sú zamestnané pasením dobytka po horách a dolinách. V zime zase nemajú oblečenie ani topánky. Okrem toho majú z domu do školy ďaleko, nemajú sa sem ako dostať.
9. Má farnosť kostolníka?
Odp.: Áno. Je ním Ján Mihálik. Jeho úlohou je vyzváňať v kostole po celý rok, byť poruke pri bohoslužbách, udržiavať čistotu v kostole, starať sa o večné svetlo pred svätostánkom, ísť so zvončekom po kostole, tam, kde je treba, chodiť s kňazom ku chorému. Ročná odmena je 7 florénov. Tie mu dáva obec.
10. Sú tam hrobári?
Odp.: Farnosť má dvoch hrobárov: Matej Timek a Michal Rajnoha. Ich povinnosťou je pochovávať mŕtvych a starať sa o ich hroby. Hrobári taktiež chodia po domoch a zvolávajú farníkov, keď ich potrebuje farár pri fare alebo kostole. Platí ich obec- dostávajú po 25 denárov.
11. Má farnosť organistu?
Odp.: Nie, hoci by bol veľmi potrebný. Niekedy plní jeho funkciu kostolník so speváckou skupinou žiakov. V kostole chýba organ.
12. Má farnosť pôrodné asistentky? (babice)
Odp.: Áno, má ich 5: Katarína Klanica, Eva Čierňava, Anna Šulava, Dorota Bisaha, Barbora Zaťko. V horách a údoliach sú ešte: Anna Tomčala, Katarína Griga, Barbora Povrieslo, Anna Kačera. Všetky sú veriace, mravne žijúce, primerane vyučené, vediace krstiť deti v nutnom prípade. Farníci si ich zvolili, farár schválil. Svoje povinnosti si plnia svedomito. Prichádzajú k rodičkám na zavolanie. Obec ich neplatí- sem tam niečo dostanú od ľudí. Svoju prácu vykonávajú viac z kresťanskej lásky, než z očakávania odmeny.
Nasledujme našich predkov v tom, čo bolo správne, múdre a sväté. Do pozornosti by som dal dnešným farníkom bod č. 5, v ktorom sa hovorí o „zlozvykoch“. Keby dnešný farár dostal od biskupa túto otázku, čo by na ňu musel odpovedať, aby bola odpoveď pravdivá? Snívam o tom, že raz (ja alebo moji nástupcovia- novobystrickí farári) budeme môcť odpovedať tak, ako odpovedal farár pred 210 rokmi: Zlozvyky, na ktoré sa pýtate, tu nejestvujú. Do kostola chodia všetci katolíci. Alkoholu tu neholduje nikto. Všetci žijú v usporiadaných manželstvách a rodinách.
