23.04.2014
altDňa 10.4.2014 sme spolu s našimi vyučujúcimi uskutočnili posledné stretnutie v obci Glinka s našimi poľskými priateľmi. Pre niektorých bolo toto stretnutie novým dobrodružstvom, ale niektorí sme tu už boli a vedeli sme, čo nás čaká. Tohto výletu sa zúčastnili žiaci 7.A, 8.A a tiež žiaci 9.ročníka. Cestou tam sme sa nemohli dočkať a hádali sme, akú zaujímavosť budeme robiť tentokrát , ale niektorí si šetrili sily a rozhodli sa , že si cestou tam aj zdriemnu. Keď sme konečne dorazili, privítali nás veľmi príjemní ľudia so širokým úsmevom a ako poďakovanie sme im doniesli ozdobené vajíčka, čo je u nás zvykom na Veľkú noc. Potom nás posadili do miestnosti , kde boli prichystané stoly i s materiálom , ktorý sme mali použiť, no zatiaľ sme netušili načo. Niektorí hádali, čo budeme robiť , pretože sme mali len zopár kvietočkov s drôtikmi na nich a konárik s krepovým papierom. Keď sme sa usadili , jedna pani nám ukázala, čo budeme robiť. Vyzeralo to jednoducho , no nebolo to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. Pani nám povedala tiež , že sa to volá „palmička" a túto palmičku si ľudia vyrábali a niektorí i dodnes vyrábajú ako okrasu do vázy hlavne na veľkonočné sviatky. Nuž a potom sme sa už pustili do roboty. Niektorým to šlo od ruky , no niektorí sa s tým naozaj natrápili. Našťastie sme robili po skupinách , pretože keby sme to robili samostatne, boli by sme sa tam i ubytovali. Spoločne sme si pomáhali a podávali sme si kvietočky z jedného stola na druhý. Počas práce nám i vyhladlo a potom sa len ozývali tí najväčší hladoši. Ale ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče, museli sme si počkať. Keď sme už mali svoju palmičku hotovú, tak sme sa rozhodli, že pomôžeme tým "neohrabanejším". Po veľmi náročnej práci sme sa usadili a pomohli sme paniam upratať zvyšky materiálu. Spoločne sme si išli urobiť foto do izbičky na poschodí. Keď sme tam vošli, boli tam staré nástroje , ktoré ľudia v minulosti používali na vonkajšie práce. Niektoré nám boli známe, pretože sme ich videli i u nás v skanzene, ale niektoré sme len tipovali, na čo sa používali. Konečne nastal i ten vytúžený čas jedenia a musím povedať , že sme si pochutnali.
Rozlúčili sme sa s hostiteľmi ako starí známi a potom nás už len čakala cesta domov. Palmičky sme si niesli veľmi opatrne, pretože sme chceli všetkým ukázať, aké pekné veci sa dajú urobiť z obyčajného krepového papiera. Popoludnie sa nám veľmi páčilo, našli sme nových priateľov a aj sme sa naučili niečo nové.

Gabriela Cabadajová 

23.04.2014
altDňa 10.4.2014 sme spolu s našimi vyučujúcimi uskutočnili posledné stretnutie v obci Glinka s našimi poľskými priateľmi. Pre niektorých bolo toto stretnutie novým dobrodružstvom, ale niektorí sme tu už boli a vedeli sme, čo nás čaká. Tohto výletu sa zúčastnili žiaci 7.A, 8.A a tiež žiaci 9.ročníka. Cestou tam sme sa nemohli dočkať a hádali sme, akú zaujímavosť budeme robiť tentokrát , ale niektorí si šetrili sily a rozhodli sa , že si cestou tam aj zdriemnu. Keď sme konečne dorazili, privítali nás veľmi príjemní ľudia so širokým úsmevom a ako poďakovanie sme im doniesli ozdobené vajíčka, čo je u nás zvykom na Veľkú noc. Potom nás posadili do miestnosti , kde boli prichystané stoly i s materiálom , ktorý sme mali použiť, no zatiaľ sme netušili načo. Niektorí hádali, čo budeme robiť , pretože sme mali len zopár kvietočkov s drôtikmi na nich a konárik s krepovým papierom. Keď sme sa usadili , jedna pani nám ukázala, čo budeme robiť. Vyzeralo to jednoducho , no nebolo to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. Pani nám povedala tiež , že sa to volá „palmička" a túto palmičku si ľudia vyrábali a niektorí i dodnes vyrábajú ako okrasu do vázy hlavne na veľkonočné sviatky. Nuž a potom sme sa už pustili do roboty. Niektorým to šlo od ruky , no niektorí sa s tým naozaj natrápili. Našťastie sme robili po skupinách , pretože keby sme to robili samostatne, boli by sme sa tam i ubytovali. Spoločne sme si pomáhali a podávali sme si kvietočky z jedného stola na druhý. Počas práce nám i vyhladlo a potom sa len ozývali tí najväčší hladoši. Ale ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče, museli sme si počkať. Keď sme už mali svoju palmičku hotovú, tak sme sa rozhodli, že pomôžeme tým "neohrabanejším". Po veľmi náročnej práci sme sa usadili a pomohli sme paniam upratať zvyšky materiálu. Spoločne sme si išli urobiť foto do izbičky na poschodí. Keď sme tam vošli, boli tam staré nástroje , ktoré ľudia v minulosti používali na vonkajšie práce. Niektoré nám boli známe, pretože sme ich videli i u nás v skanzene, ale niektoré sme len tipovali, na čo sa používali. Konečne nastal i ten vytúžený čas jedenia a musím povedať , že sme si pochutnali.
Rozlúčili sme sa s hostiteľmi ako starí známi a potom nás už len čakala cesta domov. Palmičky sme si niesli veľmi opatrne, pretože sme chceli všetkým ukázať, aké pekné veci sa dajú urobiť z obyčajného krepového papiera. Popoludnie sa nám veľmi páčilo, našli sme nových priateľov a aj sme sa naučili niečo nové.

Gabriela Cabadajová