Drahá smútiaca rodina,

s vašim zosnulým manželom, otcom, dedkom a príbuzným som sa stretol tuším len 1-krát pri nejakej kultúrnej akcii na území obce. Sedeli sme spolu pri stole a dlho sme sa rozprávali. Hneď som zistil, že mám pred sebou dobrého, vzdelaného, kultúrneho a pokojného človeka. V rozhovore sa živo zaujímal o duchovné veci. Povedal mi, že sa často zastavuje v kostole na meditáciu, len mi zazlieval, že sa nedostáva ďalej ako do predsiene, a pýtal sa ma, či by nebolo dobre nechávať kostol otvorený. Škoda, že som sa s ním stretol iba raz. Je to aj moja vina, vina kňaza. Vyčítam si vo svedomí, že som ako duchovný pastier zanedbával vyhľadávanie Kristových ovečiek.

Pred začatím pohrebného obradu tu odzneli krásne, ďakovné slová na adresu nášho zosnulého. Slová však nie sú schopné dokonale vyjadriť ani

vďačnosť ani bolesť. Včera mi hovorí jeden novobystričan: „Pán farár, pán doktor Lukšík bol veľmi obetavým človekom, ochotným pomáhať svojmu blížnemu, a to aj v noci, kedykoľvek sme ho zavolali. Keď k nám prichádzal a odchádzal- pokračoval- vždy sa pozdravil katolícky: „Chvála Kristu...ostaňte

s Pánom Bohom". Nebol ateista. Pevne veríme, že ho Pán života a smrti štedro odmení vo večnosti. Pred 2000 rokmi sa obrátil na kresťanstvo slávny židovský rabín Šavol z Tarzu. Uveril, že ukrižovaný Ježiš vstal z mŕtvych. Dôležitou pomôckou pre jeho obrátenie bolo osobné stretnutie so živým Kristom na ceste do Damasku. Pri krste si zmenil meno na Pavol. Poznáme ho ako sv. apoštola Pavla. A potom,už ako veriaci, posilňoval iných vo viere v Ježiša, precestoval mnohé krajiny pri Stredozemnom mori a napísal mnoho listov, ktoré sa postupne čítali v kresťanských obciach. My ich dnes nájdeme vo Svätom písme Nového zákona. Keď Pavol prebýval nejaký čas v meste Korint, dozvedel sa, že kresťania v neďalekom meste Solún v Macedónsku sú veľmi smutní, lebo majú pochybnosti vo viere. Chodia síce na spoločné bohoslužby, ale mnohí pochybujú napríklad o tom, či druhý svet existuje, či mŕtvi žijú predsa aj po smrti, či bude alebo nebude vzkriesenie...  Úryvok z neho nám pred chvíľou prečítala pani kostolníčka. V ňom píše o. i.:„Nechcem bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými. Nechcem, aby ste sa zarmucovali ako pohania, ktorí nemajú nádej". A potom im píše podrobne, že treba veriť a dôverovať tak, ako to hlásal sám Kristus, a teda:

-že duša človeka je nesmrteľná

-že smrťou sa život človeka radikálne mení, ale sa nekončí

-že človek žije na tomto svete len raz. Druhú šancu nedostane. Reinkarnácia je výmysel pohanskej filozofie.

-hlásal, že sa na konci sveta uskutoční vzkriesenie ľudského tela

-že na druhom svete existuje večná spása, očistec, ale aj večné zatratenie

-že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre náš vstup do neba ...

-a konečne, že sa raz v Kristovi všetci stretneme.

Považoval za potrebné poslať im list. Preto by som chcel aj ja, váš duchovný otec, adresovať najmä rodine, ale aj vám všetkým tu prítomným, parafrázu slov apoštola Pavla: „Chcem, aby ste presne vedeli, ako je to s našim zosnulým. Nechcem, aby ste boli ľuďmi bez viery a bez nádeje. Nechcem, aby ste pri pohrebe vášho drahého prežívali taký zármutok a beznádej, akú prežívajú neveriaci. Náš brat žije. Majte v sebe túto istotu, dôveru a aj optimizmus, ktorý pramení z viery. Potešujte sa dnes navzájom týmito slovami.

Nech Ježiš spolu s Nebeským Otcom a Duchom Svätým dá duši nášho brata

Ivana večné odpočinutie a spásu. Amen.