13.05.2013
Veľkonočný príhovor duchovného otca farnosti 31.3.2013
Drahí moji farníci, novobystričania, aj hostia! Drahí, lebo ste boli draho vykúpení Božským životom, Božským utrpením, Božskou smrťou a vzkriesením Ježiša. Drahí, lebo od svojho krstu patríte Ukrižovanému a Zmŕtvychvstalému! Radujme sa, lebo Kristus nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním navrátil možnosť dosiahnuť nebo. Táto možnosť bola prečiarknutá prvým hriechom ľudstva.
Niekedy sa stretneme s pomýleným názorom odpadnutého katolíka, alebo inoverca, že „ja, aby som sa dostal do neba, na to nepotrebujem Krista, ani jeho smrť, ani jeho zmŕtvychvstanie, ani jeho odpustenie, ani jeho Cirkev, pretože som dobrý človek, ktorý nikoho nezabil..." Bratia a sestry, keby tento pomýlený názor vyjadroval pravdu, Kristus by sa naozaj nebol musel obetovať, zomierať a vstávať z mŕtvych, ani zakladať Cirkev!   Musíme si jasne uvedomiť, že do neba sa nemohli dostať po svojej smrti ani „svätí a spravodliví" Starého zákona, ako Mojžiš, prorok Izaiáš, Jeremiáš, svätý Jozef, svätá Anna a Joachim a iní, kým sa za nich neobetoval Vykupiteľ. Museli čakať. Bez Krista nepôjde do neba nikto. Aj malé, „nevinné" nemluvňa, keď zomrie, nepôjde do neba preto, že ešte nemá hriechy, ale preto, že aj za toto dieťa zomrel a vstal z mŕtvych Kristus. Aj toto dieťa je totižto „nositeľom" všeobecnej a solidárnej viny celého ľudstva, ktoré v raji povedalo Bohu strašné „Nie!"

Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek však našťastie svojou smrťou a vzkriesením povedal Otcovi v mene ľudstva veľké „Áno!" Tým „zrušil blokádu nebeskej brány". On „namontoval na nebeskú bránu kľučku". Čo je to za „kľučka"? Ako vyzerá? Tou „kľučkou" na nebeskej „bráne" je Kristov kríž! Lenže tú „kľučku" musí stlačiť každý sám. Nestačí, že už bola namontovaná. Pokiaľ sa jej nedotknem a nestlačím ju (lebo som hnilý katolík), do neba sa nedostanem. Potom Kristus pre mňa nadarmo zomrel a nadarmo vstal z mŕtvych.

Vy, bratia a sestry, túto „kľučku" nebeskej „brány" stále držíte v rukách a stláčate ju, lebo sa spovedáte a prijímate Ježišovo telo. Blahoželám vám, keď so svojimi hriechmi a slabosťami chodievate ku Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Ku komu inému by sme mali chodievať so svojou úbohosťou, keď nie ku Kristovi, ktorý nás miluje nekonečne, ktorý žije nielen v nebi pri svojom Otcovi, ale aj tu medzi nami v Cirkvi? Blahoželám vám, keď si uvedomujete, Komu vlastne vďačíte za odblokovanú nebeskú „bránu" a za „kľučku", ktorá je na nej namontovaná.
Čím sa ti odvďačím, Pane, za všetko, čo si pre mňa urobil? - pýtal sa zbožný kráľ Dávid mnoho storočí pred Kristom- a táto jeho modlitba sa nachádza v biblických žalmoch, ktoré sa aj my v Cirkvi často modlievame. A sám si odpovedá: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať tvoje meno, Pane". Bratia a sestry, čo je to ten „kalich spásy"? „Kalich" je vo Svätom písme symbolom utrpenia, Mesiášovho utrpenia, aj nášho osobného utrpenia. „Zobrať kalich spásy" znamená: veriť v Mesiášovo vykupiteľské utrpenie a veriť aj v zmysel svojho utrpenia v spojení s Jeho utrpením.

Niektorí katolíci na Filipínach sa vo Veľkom týždni bičujú až do krvi a dokonca sa nechávajú pribiť na kríž. Tak sa chcú podľa svojich predstáv odvďačiť Kristovi a vyprosiť si odpustenie hriechov. Takéto sebatrýznenie a sebapoškodzovanie Cirkev neschvaľuje. Ale čo už? Veď niektorí katolíci aj u nás robia všeličo na vlastnú päsť. Vymýšľajú si nové „cirkvičky", vraj konečne tie pravé a sväté(!) alebo všelijaké modlitby a skutky, o ktorých si myslia, že sú Ježišovi na chválu a na poďakovanie za to, čo pre nich urobil. Mýlia sa. Pravá kresťanská zbožnosť nespočíva v tom, že si človek ako „pacient" naordinuje niečo, čo v skutočnosti jeho duchovnému životu ublíži. Pravá kresťanská zbožnosť spočíva v poslušnosti jedinej Cirkvi, ktorú aj chcel, aj založil zmŕtvychvstalý Kristus!
Čím sa teda odvďačím Ježišovi za všetko, čo pre mňa urobil? Biblická odpoveď znie: „Vezmem kalich spásy!" Prijmem utrpenie, ktoré Boh na mňa dopúšťa. Bez reptania, bez preklínania Boha, že čo to so mnou robí, veď „ja som si to nezaslúžil, ja som nikoho nezabil a postihlo ma to alebo ono". „Vezmem kalich spásy" znamená taktiež: budem bojovať proti pokušeniam, podstúpim duchovný zápas so zlom, ale nie sám, nie bez Krista, nie bez modlitby, nie bez nedeľnej svätej omše, nie bez svätého prijímania, lebo sám zahyniem. Keď príde silné pokušenie a ja nie som vyzbrojený vierou a láskou, musím padnúť.

A pokiaľ by niekto chcel nasledovať tých sebatrýzniacich sa Filipincov, o ktorých som hovoril, parafrázujem slová filipínskeho biskupa spred týždňa:
- Len sa nechaj ukrižovať, keď tak veľmi chceš! Nechaj sa pribiť na kostolnú lavicu každú nedeľu len na jednu hodinu! Nevydržíš?
- Daj sa pribiť k modlitbe na jednu minútu ráno a večer! Len sa daj ukrižovať!
- Daj sa prebodnúť nie klincami, ale nemocničnou ihlou a staň sa darcom krvi pre ľudí!
- Daj sa pribiť ku svojim rodičom, ku starým rodičom, o ktorých sa treba starať, ktorých povahy a hriechy treba znášať, ktorým sa treba s lásku venovať a trpezlivo im slúžiť! Ak dokážeš absolvovať takéto ukrižovanie, Bohu vďaka! Dať sa fyzicky bičovať a križovať je omnoho ľahšie, ako niesť po celý život svoj kríž a venovať sa roky blížnemu bez odmeny, bez vďačnosti, ale s pokojom a radosťou.

Ešte by som rád citoval aj Svätého otca Františka, ktorý sa včera večer prihovoril nám všetkým, aj odpadnutým katolíkom:
- Dovoľte zmŕtvychvstalému Ježišovi vstúpiť do vášho života, privítajte ho ako priateľa, s dôverou, veď on je Život! Ak ste sa mu doteraz vyhýbali, pristúpte bližšie. Prijme vás s otvorenou náručou!

Bratia a sestry, pokiaľ spojíme s Kristovým „kalichom" svoj „kalich", príde úspech. Pokiaľ spojíme s Kristovou smrťou svoju smrť, príde úspech. Viete, aké bude mať tento úspech meno? Bude mať dve mená: Otvorená brána do neba a slávne zmŕtvychvstanie. Amen.
13.05.2013
Veľkonočný príhovor duchovného otca farnosti 31.3.2013
Drahí moji farníci, novobystričania, aj hostia! Drahí, lebo ste boli draho vykúpení Božským životom, Božským utrpením, Božskou smrťou a vzkriesením Ježiša. Drahí, lebo od svojho krstu patríte Ukrižovanému a Zmŕtvychvstalému! Radujme sa, lebo Kristus nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním navrátil možnosť dosiahnuť nebo. Táto možnosť bola prečiarknutá prvým hriechom ľudstva.
Niekedy sa stretneme s pomýleným názorom odpadnutého katolíka, alebo inoverca, že „ja, aby som sa dostal do neba, na to nepotrebujem Krista, ani jeho smrť, ani jeho zmŕtvychvstanie, ani jeho odpustenie, ani jeho Cirkev, pretože som dobrý človek, ktorý nikoho nezabil..." Bratia a sestry, keby tento pomýlený názor vyjadroval pravdu, Kristus by sa naozaj nebol musel obetovať, zomierať a vstávať z mŕtvych, ani zakladať Cirkev!   Musíme si jasne uvedomiť, že do neba sa nemohli dostať po svojej smrti ani „svätí a spravodliví" Starého zákona, ako Mojžiš, prorok Izaiáš, Jeremiáš, svätý Jozef, svätá Anna a Joachim a iní, kým sa za nich neobetoval Vykupiteľ. Museli čakať. Bez Krista nepôjde do neba nikto. Aj malé, „nevinné" nemluvňa, keď zomrie, nepôjde do neba preto, že ešte nemá hriechy, ale preto, že aj za toto dieťa zomrel a vstal z mŕtvych Kristus. Aj toto dieťa je totižto „nositeľom" všeobecnej a solidárnej viny celého ľudstva, ktoré v raji povedalo Bohu strašné „Nie!"

Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek však našťastie svojou smrťou a vzkriesením povedal Otcovi v mene ľudstva veľké „Áno!" Tým „zrušil blokádu nebeskej brány". On „namontoval na nebeskú bránu kľučku". Čo je to za „kľučka"? Ako vyzerá? Tou „kľučkou" na nebeskej „bráne" je Kristov kríž! Lenže tú „kľučku" musí stlačiť každý sám. Nestačí, že už bola namontovaná. Pokiaľ sa jej nedotknem a nestlačím ju (lebo som hnilý katolík), do neba sa nedostanem. Potom Kristus pre mňa nadarmo zomrel a nadarmo vstal z mŕtvych.

Vy, bratia a sestry, túto „kľučku" nebeskej „brány" stále držíte v rukách a stláčate ju, lebo sa spovedáte a prijímate Ježišovo telo. Blahoželám vám, keď so svojimi hriechmi a slabosťami chodievate ku Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Ku komu inému by sme mali chodievať so svojou úbohosťou, keď nie ku Kristovi, ktorý nás miluje nekonečne, ktorý žije nielen v nebi pri svojom Otcovi, ale aj tu medzi nami v Cirkvi? Blahoželám vám, keď si uvedomujete, Komu vlastne vďačíte za odblokovanú nebeskú „bránu" a za „kľučku", ktorá je na nej namontovaná.
Čím sa ti odvďačím, Pane, za všetko, čo si pre mňa urobil? - pýtal sa zbožný kráľ Dávid mnoho storočí pred Kristom- a táto jeho modlitba sa nachádza v biblických žalmoch, ktoré sa aj my v Cirkvi často modlievame. A sám si odpovedá: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať tvoje meno, Pane". Bratia a sestry, čo je to ten „kalich spásy"? „Kalich" je vo Svätom písme symbolom utrpenia, Mesiášovho utrpenia, aj nášho osobného utrpenia. „Zobrať kalich spásy" znamená: veriť v Mesiášovo vykupiteľské utrpenie a veriť aj v zmysel svojho utrpenia v spojení s Jeho utrpením.

Niektorí katolíci na Filipínach sa vo Veľkom týždni bičujú až do krvi a dokonca sa nechávajú pribiť na kríž. Tak sa chcú podľa svojich predstáv odvďačiť Kristovi a vyprosiť si odpustenie hriechov. Takéto sebatrýznenie a sebapoškodzovanie Cirkev neschvaľuje. Ale čo už? Veď niektorí katolíci aj u nás robia všeličo na vlastnú päsť. Vymýšľajú si nové „cirkvičky", vraj konečne tie pravé a sväté(!) alebo všelijaké modlitby a skutky, o ktorých si myslia, že sú Ježišovi na chválu a na poďakovanie za to, čo pre nich urobil. Mýlia sa. Pravá kresťanská zbožnosť nespočíva v tom, že si človek ako „pacient" naordinuje niečo, čo v skutočnosti jeho duchovnému životu ublíži. Pravá kresťanská zbožnosť spočíva v poslušnosti jedinej Cirkvi, ktorú aj chcel, aj založil zmŕtvychvstalý Kristus!
Čím sa teda odvďačím Ježišovi za všetko, čo pre mňa urobil? Biblická odpoveď znie: „Vezmem kalich spásy!" Prijmem utrpenie, ktoré Boh na mňa dopúšťa. Bez reptania, bez preklínania Boha, že čo to so mnou robí, veď „ja som si to nezaslúžil, ja som nikoho nezabil a postihlo ma to alebo ono". „Vezmem kalich spásy" znamená taktiež: budem bojovať proti pokušeniam, podstúpim duchovný zápas so zlom, ale nie sám, nie bez Krista, nie bez modlitby, nie bez nedeľnej svätej omše, nie bez svätého prijímania, lebo sám zahyniem. Keď príde silné pokušenie a ja nie som vyzbrojený vierou a láskou, musím padnúť.

A pokiaľ by niekto chcel nasledovať tých sebatrýzniacich sa Filipincov, o ktorých som hovoril, parafrázujem slová filipínskeho biskupa spred týždňa:
- Len sa nechaj ukrižovať, keď tak veľmi chceš! Nechaj sa pribiť na kostolnú lavicu každú nedeľu len na jednu hodinu! Nevydržíš?
- Daj sa pribiť k modlitbe na jednu minútu ráno a večer! Len sa daj ukrižovať!
- Daj sa prebodnúť nie klincami, ale nemocničnou ihlou a staň sa darcom krvi pre ľudí!
- Daj sa pribiť ku svojim rodičom, ku starým rodičom, o ktorých sa treba starať, ktorých povahy a hriechy treba znášať, ktorým sa treba s lásku venovať a trpezlivo im slúžiť! Ak dokážeš absolvovať takéto ukrižovanie, Bohu vďaka! Dať sa fyzicky bičovať a križovať je omnoho ľahšie, ako niesť po celý život svoj kríž a venovať sa roky blížnemu bez odmeny, bez vďačnosti, ale s pokojom a radosťou.

Ešte by som rád citoval aj Svätého otca Františka, ktorý sa včera večer prihovoril nám všetkým, aj odpadnutým katolíkom:
- Dovoľte zmŕtvychvstalému Ježišovi vstúpiť do vášho života, privítajte ho ako priateľa, s dôverou, veď on je Život! Ak ste sa mu doteraz vyhýbali, pristúpte bližšie. Prijme vás s otvorenou náručou!

Bratia a sestry, pokiaľ spojíme s Kristovým „kalichom" svoj „kalich", príde úspech. Pokiaľ spojíme s Kristovou smrťou svoju smrť, príde úspech. Viete, aké bude mať tento úspech meno? Bude mať dve mená: Otvorená brána do neba a slávne zmŕtvychvstanie. Amen.