Pán farár, pôsobíte medzi nami už skoro 5 rokov.  Ako sa u nás cítite? Ste spokojný s výsledkami svojej práce? Zaujímalo by ma, čo hodnotíte v Novej Bystrici kladne a čo záporne?
Začnem pozitívami. Ďakujem Pánu Bohu za to, že ma prostredníctvom biskupa poslal práve do Novej Bystrice. Ste vo všeobecnosti veľmi dobrí ľudia. Pracuje sa mi tu dobre. Cítim sa medzi vami perfektne. Som s vami, veriacimi, spokojný. Veľmi mi vyhovuje aj to, že mám v Novej Bystrici len jedno bohoslužobné miesto, čo nie je v diecéze bežné. Keď som pôsobil predtým neďaleko Nitry, mal som na starosti až štyri dedinky so štyrmi kostolmi. Veľmi kladne hodnotím aj vašu finančnú angažovanosť spojenú s obnovou kostola. Takúto obetavosť farníkov a farskej rady nenájdete všade.

A čo sa vám na nás nepáči, s čím nie ste spokojný?
Čakali by ste, že poviem, že ma najviac trápi alkoholizmus v Novej Bystrici? Nie, veď aj kňaz dokáže byť alkoholikom. Alebo že ma najviac trápi smilstvo mladých, ktorí bývajú spolu bez cirkevného sobáša? Nie, veď aj kňaz dokáže byť smilníkom. Alebo, že ma tu najviac trápia vzájomné konflikty v rodinách a susedstvách? Nie, veď aj ja,  kňaz, dokážem vyvolať konflikt.
Tak asi otváranie obchodov v nedeľu na území našej obce?
Keď som na vás apeloval, veriaci obchodník si dal povedať. Obchod v nedeľu neotvára. Od toho, kto nie je katolíkom, nečakám, že bude poslúchať kňaza. Ale ani oblasť nedeľného obchodovania a nakupovania nie je pre mňa tá najbolestivejšia.

Čo je to teda, čo vás medzi nami najviac znepokojuje?
Nemôžem sa zmieriť s tým, čo všetko mi niektorí prisľúbia pri krste dieťaťa , pri prvom sv. prijímaní a pri sobáši, a potom už majú pokoj s kostolom a farárom. To je pre mňa bolestivejšie, ako keby som dostal facku. Najviac ma teda vnútorne trápi skutočnosť, že niektorí katolíci prestali chodiť do kostola. Dobrovoľne, z náboženskej lajdáckosti vynechávajú nedeľnú sv. omšu. Nedoprajú svojej duši pravidelný prísun živín. Ubližujú svojej duši aj dušiam svojich detí, ktoré si potom berú z nich príklad. Myslia si, že im omšu nahradí modlitba. Zabúdajú na to, že sv. omša je omnoho viac, ako modlitba- je to Kristova obeta za naše hriechy. Ak katolík pohŕda touto Obetou, je voči Kristovi  nevďačník a riskuje, že sa nespasí.

Koho máte radšej? Katolíka, ktorý zle žije a chodí do kostola? Alebo katolíka, ktorý síce nechodí do kostola, ale žije dobre?
Do kostola majú chodiť hriešnici. „Bezchybní“ nech ostanú doma. Veď „nepotrebujú lekára zdraví“. Ak si niekto nahovára, že dokáže byť dobrým, bezhriešnym človekom bez Krista, bez omše a bez spovede, rúha sa proti Pánu Bohu. Ja som už viackrát povedal a za tým si stojím, že mám radšej človeka, ktorý verejne prehlasuje, že je neveriaci, ako takého katolíka, ktorý je „náboženský špekulant“ a hovorí „ja v Pána Boha verím, ale neverím v kňazstvo, omšu, spoveď...“ Takýto katolík sa mi bridí. Mám radšej hľadajúceho ateistu.

Už ste tu mali s niekým diskusiu o viere- neviere?
Samozrejme.  Mnohokrát. Prednedávnom som sa rozprával s istým katolíkom, ktorý po niekoľkých rokoch môjho pôsobenia medzi vami sa ma pri náhodnom stretnutí opýtal:
-„Vy ste tu ten farár?“ (Katolík nepozná svojho kňaza! To znamená, že nepraktizuje svoju vieru!) A potom sa z toho vyvinul dramatický rozhovor:
-„Ja do kostola nechodím, lebo omšu a spoveď si vymysleli kňazi. Pán Ježiš sa nekázal spovedať“.
-„Neviem, kto vám, niektorým katolíkom našpinil do hláv takéto bludy? Komunisti alebo jehovisti?“
- „Ja v Pána Boha verím!“
-„Čo z toho, že veríte v Boha, verí aj diabol, ale to mu nepomôže dostať sa do neba“ .
-„Ja v Boha verím, ale v Cirkev nie“.
-„V poriadku, tak čo ešte robíte v Cirkvi? Vypíšte sa z nej! Ja, keby som napríklad neveril v komunizmus, čo by som ešte robil v komunistickej strane? Okamžite by som sa z nej vypísal!“
 -„K...a, vy ma vypíšte!“
 -„Dobre, ale povedzte svojej rodine, že keď zomriete, nesmú ísť za kňazom vybavovať cirkevný pohreb. Nech idú rovno za starostom vybaviť štátny pohreb. Nech potom neotravujú kňaza, dobre?“

Pán farár, veď to bola hádka, nie? Môže sa kňaz takto hádať?
Aj Pán Ježiš sa hádal s farizejmi , aj s inými ľuďmi, na vieroučné témy. Prečo by som sa ja, Kristov kňaz, mal za každú cenu vyhýbať  hádke súvisiacej s pravou vierou? Niektorí si naivne predstavujú kňaza ako človeka, ktorý sedí ticho, na nič nereaguje, nenapomenie, neupozorní, je „dobručký“. Nemôžem mlčať. Načo je pri dome pes, ktorý nereaguje na zlodejov, ale sedí ticho, aj keď vidí blížiace sa nebezpečenstvo? Niekedy by som však mal radšej mlčať, ako hovoriť, lebo sa mi pripomína evanjeliová rada „nehádžte perly pred svine, lebo ich pošliapu a obrátia sa proti vám“ . Stáva sa, bohužiaľ, že hádžem „perly pred svine“.

Čo by ste na záver chceli povedať svojim farníkom?
Že ich mám rád, že mi na nich záleží, sa za nich každý deň modlím. Prosím Boha, aby boli veriaci nie hocijako, ale veriaci katolícky. A aby im táto pravá viera pomáhala milovať Boha i seba navzájom. A konečne, aby boli všetci spasení.

Ďakujem za rozhovor


 Rozprávala sa Vilma Miháliková

Pán farár, pôsobíte medzi nami už skoro 5 rokov.  Ako sa u nás cítite? Ste spokojný s výsledkami svojej práce? Zaujímalo by ma, čo hodnotíte v Novej Bystrici kladne a čo záporne?
Začnem pozitívami. Ďakujem Pánu Bohu za to, že ma prostredníctvom biskupa poslal práve do Novej Bystrice. Ste vo všeobecnosti veľmi dobrí ľudia. Pracuje sa mi tu dobre. Cítim sa medzi vami perfektne. Som s vami, veriacimi, spokojný. Veľmi mi vyhovuje aj to, že mám v Novej Bystrici len jedno bohoslužobné miesto, čo nie je v diecéze bežné. Keď som pôsobil predtým neďaleko Nitry, mal som na starosti až štyri dedinky so štyrmi kostolmi. Veľmi kladne hodnotím aj vašu finančnú angažovanosť spojenú s obnovou kostola. Takúto obetavosť farníkov a farskej rady nenájdete všade.

A čo sa vám na nás nepáči, s čím nie ste spokojný?
Čakali by ste, že poviem, že ma najviac trápi alkoholizmus v Novej Bystrici? Nie, veď aj kňaz dokáže byť alkoholikom. Alebo že ma najviac trápi smilstvo mladých, ktorí bývajú spolu bez cirkevného sobáša? Nie, veď aj kňaz dokáže byť smilníkom. Alebo, že ma tu najviac trápia vzájomné konflikty v rodinách a susedstvách? Nie, veď aj ja,  kňaz, dokážem vyvolať konflikt.
Tak asi otváranie obchodov v nedeľu na území našej obce?
Keď som na vás apeloval, veriaci obchodník si dal povedať. Obchod v nedeľu neotvára. Od toho, kto nie je katolíkom, nečakám, že bude poslúchať kňaza. Ale ani oblasť nedeľného obchodovania a nakupovania nie je pre mňa tá najbolestivejšia.

Čo je to teda, čo vás medzi nami najviac znepokojuje?
Nemôžem sa zmieriť s tým, čo všetko mi niektorí prisľúbia pri krste dieťaťa , pri prvom sv. prijímaní a pri sobáši, a potom už majú pokoj s kostolom a farárom. To je pre mňa bolestivejšie, ako keby som dostal facku. Najviac ma teda vnútorne trápi skutočnosť, že niektorí katolíci prestali chodiť do kostola. Dobrovoľne, z náboženskej lajdáckosti vynechávajú nedeľnú sv. omšu. Nedoprajú svojej duši pravidelný prísun živín. Ubližujú svojej duši aj dušiam svojich detí, ktoré si potom berú z nich príklad. Myslia si, že im omšu nahradí modlitba. Zabúdajú na to, že sv. omša je omnoho viac, ako modlitba- je to Kristova obeta za naše hriechy. Ak katolík pohŕda touto Obetou, je voči Kristovi  nevďačník a riskuje, že sa nespasí.

Koho máte radšej? Katolíka, ktorý zle žije a chodí do kostola? Alebo katolíka, ktorý síce nechodí do kostola, ale žije dobre?
Do kostola majú chodiť hriešnici. „Bezchybní“ nech ostanú doma. Veď „nepotrebujú lekára zdraví“. Ak si niekto nahovára, že dokáže byť dobrým, bezhriešnym človekom bez Krista, bez omše a bez spovede, rúha sa proti Pánu Bohu. Ja som už viackrát povedal a za tým si stojím, že mám radšej človeka, ktorý verejne prehlasuje, že je neveriaci, ako takého katolíka, ktorý je „náboženský špekulant“ a hovorí „ja v Pána Boha verím, ale neverím v kňazstvo, omšu, spoveď...“ Takýto katolík sa mi bridí. Mám radšej hľadajúceho ateistu.

Už ste tu mali s niekým diskusiu o viere- neviere?
Samozrejme.  Mnohokrát. Prednedávnom som sa rozprával s istým katolíkom, ktorý po niekoľkých rokoch môjho pôsobenia medzi vami sa ma pri náhodnom stretnutí opýtal:
-„Vy ste tu ten farár?“ (Katolík nepozná svojho kňaza! To znamená, že nepraktizuje svoju vieru!) A potom sa z toho vyvinul dramatický rozhovor:
-„Ja do kostola nechodím, lebo omšu a spoveď si vymysleli kňazi. Pán Ježiš sa nekázal spovedať“.
-„Neviem, kto vám, niektorým katolíkom našpinil do hláv takéto bludy? Komunisti alebo jehovisti?“
- „Ja v Pána Boha verím!“
-„Čo z toho, že veríte v Boha, verí aj diabol, ale to mu nepomôže dostať sa do neba“ .
-„Ja v Boha verím, ale v Cirkev nie“.
-„V poriadku, tak čo ešte robíte v Cirkvi? Vypíšte sa z nej! Ja, keby som napríklad neveril v komunizmus, čo by som ešte robil v komunistickej strane? Okamžite by som sa z nej vypísal!“
 -„K...a, vy ma vypíšte!“
 -„Dobre, ale povedzte svojej rodine, že keď zomriete, nesmú ísť za kňazom vybavovať cirkevný pohreb. Nech idú rovno za starostom vybaviť štátny pohreb. Nech potom neotravujú kňaza, dobre?“

Pán farár, veď to bola hádka, nie? Môže sa kňaz takto hádať?
Aj Pán Ježiš sa hádal s farizejmi , aj s inými ľuďmi, na vieroučné témy. Prečo by som sa ja, Kristov kňaz, mal za každú cenu vyhýbať  hádke súvisiacej s pravou vierou? Niektorí si naivne predstavujú kňaza ako človeka, ktorý sedí ticho, na nič nereaguje, nenapomenie, neupozorní, je „dobručký“. Nemôžem mlčať. Načo je pri dome pes, ktorý nereaguje na zlodejov, ale sedí ticho, aj keď vidí blížiace sa nebezpečenstvo? Niekedy by som však mal radšej mlčať, ako hovoriť, lebo sa mi pripomína evanjeliová rada „nehádžte perly pred svine, lebo ich pošliapu a obrátia sa proti vám“ . Stáva sa, bohužiaľ, že hádžem „perly pred svine“.

Čo by ste na záver chceli povedať svojim farníkom?
Že ich mám rád, že mi na nich záleží, sa za nich každý deň modlím. Prosím Boha, aby boli veriaci nie hocijako, ale veriaci katolícky. A aby im táto pravá viera pomáhala milovať Boha i seba navzájom. A konečne, aby boli všetci spasení.

Ďakujem za rozhovor


 Rozprávala sa Vilma Miháliková