1. Rodina nech pristúpi počas pohrebnej sv. omše ku sv. prijímaniu. Je to ten najkrajší dar, ktorý môžeme venovať duši zosnulého. Deň pred pohrebom, a v krajnom prípade pol hodiny pred pohrebnou svätou omšou, je možnosť pristúpiť ku svätej spovedi. Členovia rodiny zosnulého dajú ale pozor, aby ku sv. prijímaniu nepristúpil niekto, kto nesmie /neveriaci člen rodiny, nepokrstený, člen inej Cirkvi, osoba vylúčená z Cirkvi, podnapitý, katolík ubytovaný s partnerkou bez cirkevného sobáša.../.

2. Rodina, ktorá býva v Novej B., nech sa snaží zúčastniť sa svätej omše každý deň celý týždeň po pohrebe a pristupovať ku sv. prijímaniu obetovanému za dušu zosnulého.

3. Niekto z dospelých z rodiny prečíta počas pohrebnej sv. omše čítanie zo Sv. písma. Takáto duchovná angažovanosť rodiny svedčí o tom, že je rodina veriaca a chce všemožne pomôcť duši zosnulého. Text je k nahliadnutiu pred sv. omšou v sakristii.

4. Deň pred pohrebom rodina môže poprosiť hlásateľa Obecného úradu o vyhlásenie cez obecný rozhlas dňa a hodiny pohrebu. Na konci oznamu nech sa povie do rozhlasu krátka modlitba: Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Zakazuje sa v súvislosti s cirkevným pohrebom, tak pri rozhlasovom ozname, ako aj počas sprievodu na cintorín, hrať nekresťanské pesničky typu: „Zbohom, hora, po ktorej som rád chodieval, zbohom buď líška... (a do kostola som chodieval?!!!) Toto si môžeme dávať hrať pri štátnych (občianskych) pohreboch. Kto prosí o cirkevný pohreb, majú sa hrať iba náboženské piesne (napr. mariánske).

5. Rodina priamo osloví jedného z organistov: p. Františka Bubrína - tel. č. 041 43 97 341, alebo p. Michala Kurica 041 43 97 345 alebo sl. Katarínu Pavelkovú 041 43 97 191 a poprosí o službu počas pohrebu /ak si rodina vôbec praje hraný a spievaný pohreb/. Zároveň sa s ním rodina finančne vyrovná. Rodina dá milodar aj miništrantom (niekedy miništranti nemôžu alebo ani nechcú chodiť na pohreby.)

6. Pochovávajúci /kňaz, alebo v prípade občianskeho pohrebu starosta obce/ musí mať ešte pred pohrebom k dispozícii „List o prehliadke mŕtveho“ podpísaný lekárom. Bez tohto dokumentu sa nesmie pochovávať.

7. Podľa štátnych zákonov, ktoré zaväzujú každý pochovávajúci orgán /Obec, Farnosť atď./ pohreb sa môže vykonať v „zákonnej lehote“, tzn. najskôr 48 hod. po smrti.

8. Zatiaľ (kým to definitívne nezakážu úrady) umožňuje sa dať rakvu do kostola na sv. omšu.  Druhá časť pohrebu je v tomto prípade pri hrobovej jame. Rakvu však v kostole nie je dovolené otvárať.

9. Pokiaľ sa rodina rozhodla rakvu do kostola nedať, v kostole sa uskutoční prvá- hlavná súčasť cirkevného pohrebu- sv. omša. Druhá časť pohrebu je v tomto prípade v Dome nádeje na cintoríne.

10. Po sv. omši (v každej z dvoch vyššie uvedených možností) kňaz počká rodinu na cintoríne. Dostaví sa tam svojim súkromným vozidlom.

11. Vyzváňanie dvakrát denne pred pohrebom pomáha duši zosnulého len tak, že nás, žijúcich, povzbudzuje k spontánnej modlitbe za neho. V opačnom prípade je to iba prázdny, pohanský zvyk. Zvony zapína kňaz alebo pani kostolníčka.


                                                                                         Váš duchovný otec Stanislav Capiak

1. Rodina nech pristúpi počas pohrebnej sv. omše ku sv. prijímaniu. Je to ten najkrajší dar, ktorý môžeme venovať duši zosnulého. Deň pred pohrebom, a v krajnom prípade pol hodiny pred pohrebnou svätou omšou, je možnosť pristúpiť ku svätej spovedi. Členovia rodiny zosnulého dajú ale pozor, aby ku sv. prijímaniu nepristúpil niekto, kto nesmie /neveriaci člen rodiny, nepokrstený, člen inej Cirkvi, osoba vylúčená z Cirkvi, podnapitý, katolík ubytovaný s partnerkou bez cirkevného sobáša.../.

2. Rodina, ktorá býva v Novej B., nech sa snaží zúčastniť sa svätej omše každý deň celý týždeň po pohrebe a pristupovať ku sv. prijímaniu obetovanému za dušu zosnulého.

3. Niekto z dospelých z rodiny prečíta počas pohrebnej sv. omše čítanie zo Sv. písma. Takáto duchovná angažovanosť rodiny svedčí o tom, že je rodina veriaca a chce všemožne pomôcť duši zosnulého. Text je k nahliadnutiu pred sv. omšou v sakristii.

4. Deň pred pohrebom rodina môže poprosiť hlásateľa Obecného úradu o vyhlásenie cez obecný rozhlas dňa a hodiny pohrebu. Na konci oznamu nech sa povie do rozhlasu krátka modlitba: Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Zakazuje sa v súvislosti s cirkevným pohrebom, tak pri rozhlasovom ozname, ako aj počas sprievodu na cintorín, hrať nekresťanské pesničky typu: „Zbohom, hora, po ktorej som rád chodieval, zbohom buď líška... (a do kostola som chodieval?!!!) Toto si môžeme dávať hrať pri štátnych (občianskych) pohreboch. Kto prosí o cirkevný pohreb, majú sa hrať iba náboženské piesne (napr. mariánske).

5. Rodina priamo osloví jedného z organistov: p. Františka Bubrína - tel. č. 041 43 97 341, alebo p. Michala Kurica 041 43 97 345 alebo sl. Katarínu Pavelkovú 041 43 97 191 a poprosí o službu počas pohrebu /ak si rodina vôbec praje hraný a spievaný pohreb/. Zároveň sa s ním rodina finančne vyrovná. Rodina dá milodar aj miništrantom (niekedy miništranti nemôžu alebo ani nechcú chodiť na pohreby.)

6. Pochovávajúci /kňaz, alebo v prípade občianskeho pohrebu starosta obce/ musí mať ešte pred pohrebom k dispozícii „List o prehliadke mŕtveho“ podpísaný lekárom. Bez tohto dokumentu sa nesmie pochovávať.

7. Podľa štátnych zákonov, ktoré zaväzujú každý pochovávajúci orgán /Obec, Farnosť atď./ pohreb sa môže vykonať v „zákonnej lehote“, tzn. najskôr 48 hod. po smrti.

8. Zatiaľ (kým to definitívne nezakážu úrady) umožňuje sa dať rakvu do kostola na sv. omšu.  Druhá časť pohrebu je v tomto prípade pri hrobovej jame. Rakvu však v kostole nie je dovolené otvárať.

9. Pokiaľ sa rodina rozhodla rakvu do kostola nedať, v kostole sa uskutoční prvá- hlavná súčasť cirkevného pohrebu- sv. omša. Druhá časť pohrebu je v tomto prípade v Dome nádeje na cintoríne.

10. Po sv. omši (v každej z dvoch vyššie uvedených možností) kňaz počká rodinu na cintoríne. Dostaví sa tam svojim súkromným vozidlom.

11. Vyzváňanie dvakrát denne pred pohrebom pomáha duši zosnulého len tak, že nás, žijúcich, povzbudzuje k spontánnej modlitbe za neho. V opačnom prípade je to iba prázdny, pohanský zvyk. Zvony zapína kňaz alebo pani kostolníčka.


                                                                                         Váš duchovný otec Stanislav Capiak