Kázeň pána farára Stanislava Capiaka v novobystrickom kostole na 21. nedeľu v liturgickom období „Cez rok“  22.8.2010 /text autorizovaný/
„Tam bude plač a škrípanie zubami...“ (Lk 13). Drahí bratia a sestry! Ježiš hovorí dnes o večnom zatratení.
Jedno ráno som sa stretol s istým starším katolíkom, ktorého som volal na nedeľnú sv. omšu. Ale, bohužiaľ, neprijal moje pozvanie, pretože mal  v nedeľu iných, dôležitých „bohov, ktorým sa klania“ (1. Božie prikázanie!) Výhovorka znela: -Veď ja zle nerobím. Nepomohlo vysvetľovanie, že zanedbanie nedeľnej Eucharistie je pre zdravého katolíka smrteľný hriech. A ten nevedie do neba. –Veríte Ježišovi, keď hovoril o nebi a o pekle?- pýtal som sa. –Pán farár, a vy viete, ako je v pekle? Veď ste tam ešte nebol! –Ani by som si to nechcel overiť. Ale predsa viem, ako je v pekle. Viem to od Ježiša. „Tam bude plač“- hovorí Ježiš- to znamená veľký smútok a bolesť. A „škrípanie zubami“ hovorí o tom, že tam je neznesiteľný strach, zúfalstvo a nenávisť.
Niekedy starší  kritizujú mladších, že sú zlí, že nás nechcú poslúchať, že nechodia do kostola atď. Pritom zabúdajú na to, že keď oni boli mladí, boli niekedy ešte horší.  Pritom sa dá veľmi pochybovať aj o dnešnej „dobrote“ mnohých starých v porovnaní s mladými.

Raz som sa rozprával s jednou mojou príbuznou z južného Slovenska. Je to staršia sedemdesiatročná žena. Rozprávala mi o istom starom kňazovi z rehole jezuitov, akú mal kázeň, počas ktorej riadne „vyhrešil“ nie mladých narkomanov, ani alkoholikov, ale ich- starých katolíkov . -Opýtal sa nás- hovorila- kde sú vaši synovia, dcéry, vnuci, vnučky? Ja tu nevidím ani tridsiatnikov, ani štyridsiatnikov, ani  školské deti. Prečo ste im neodovzdali vieru v Krista, vieru v Cirkev, vieru v sv. omšu? Veď my sme sa vám tu maximálne venovali v období Slovenského štátu, a potom aj po vojne až do roku 1950. Organizovali sme pre vás rozličné akcie, združovali sme vás a formovali v rozličných záujmových krúžkoch. A robili sme to s tou nádejou, že takto vyformovaní, zrelí katolíci, úspešne odovzdáte vieru svojim potomkom. Babky a dedkovia, povezte, čo ste urobili so svoju vierou? Na záver mi teta hovorí:  -Vieš čo, mal pravdu. Mnoho dôležitých vecí sme zanedbali.
Pred pár dňami som bol na púti v Mariazeli v Rakúsku spolu s ďalšími kňazmi.  Bol so veľmi povzbudený veľkou účasťou mladých z rozličných kútov Európy. Keď sme sa modlili súkromne v jednej lavici, zrazu vošla do baziliky obrovská (asi dvestočlenná) skupina vysokoškolákov z Francúzska. Vchádzali s nádherným spevom na perách. Keď sa priblížili k oltáru, všetci si zložili ruky, pokľakli s veľkou úctou a dojatím, ako keby kľačali pred Oltárnou sviatosťou prvý a posledný krát v živote.  Nikto im to neprikazoval. Bolo to spontánne. A keď sa začala sláviť sv. omša, veľmi disciplinovane a aktívne sa zapájali do spevu, pričom sa sv. omša slávila po latinsky. Jeden z kňazov mi hovorí: -Pozri sa, niekedy hovoríme, že sú mladí zlí, ľahostajní vo viere.  To nie je pravda. My, starí sme zlí a lajdácki v náboženskej oblasti.
Hlavný predstavený istého prísneho benediktínskeho kláštora vo Švajčiarsku pred pár týždňami  informoval verejnosť, že ešte nikdy v dejinách rehole nemali toľkých kandidátov, a to mladých, väčšinou vysokoškolákov. Vyhlásil: -Toľko povolaní sme nemali ani v svätom stredoveku. A ktosi by chcel hovoriť, že mladí nemajú záujem o prísny duchovný  život, plný odriekania a pokánia.  Opak je pravda. „Hnilí“ a leniví sme v tejto oblasti my, mnohí starí katolíci.
Vatikánsky rozhlas predvčerom informoval, že v komunistickej Číne žije už 25 miliónov kresťanov. Ich počet ustavične stúpa. Ktorá kategória ľudí prijíma vieru v Krista v Číne? Myslíte si, že babky a dedkovia? Nie! Väčšinou mladí intelektuáli, vysokoškoláci, inžinieri a učitelia. Starí- tí  už nedokážu zmeniť svoje názory, zanechať svojich budhistických bôžikov a obrátiť sa. Skúste, bratia a sestry, prerobiť starého človeka, skúste ho vyliečiť zo sklerózy, pokúste sa odučiť  ho alkoholu a cigariet. Skúste starého katolíka naučiť dobre sa spovedať. Ak sa tomu nenaučil v mladosti, bude sa až do smrti spovedať zle. Nevypracoval v sebe pokorný pocit vlastnej hriešnosti, povie dva smiešne detské hriešky a myslí si, že si platne vykonal spoveď. Prerobiť starého katolíka v tejto veci je takmer nemožné.
Istý kňaz prišiel do novej farnosti.  Ešte nepoznal farníkov. Prišla za ním na faru mladá dôchodkyňa okolo 65-ročná bývajúca neďaleko od fary. Potrebuje krstný list pre vnučku, ktorá sa ide vydávať v inej farnosti. Rozprávajú sa. –Prečo neprišla vnučka, bol by som ju aspoň spoznal? –No, viete, ona má veľmi veľa roboty, nemá na to čas.- A do kostola chodí? –Nechodí, veď viete, pán farár, akí sú mladí! A potom onedlho tento kňaz sa dozvedel, že táto mladá, zdravá, energická babka, ktorá obíde celú dedinu a najbližšie mestá, všetko porobí aj v záhrade aj v domácnosti, práve táto babka vôbec do kostole nechodí, že len nadáva medzi ľuďmi na Cirkev a kritizuje kňazov. Babka je teda sto razy horšia, ako vnučka. A pritom sa nehanbí povedať kňazovi: -akí sú mladí. Mala by radšej povedať o sebe aj o sebe podobných: -akí sú starí.
Nenadávajme teda na mladých, lebo tí sa dokážu zmeniť. Nadávajme radšej na seba, na nás, starých, lebo my sa už nedokážeme a ani nechceme zmeniť!
Ak nehovorím pravdu, povedzte si sami pred Bohom vo svojom svedomí: Kto dáva v našej farnosti mladým zlý príklad? Nie náhodou starí katolíci? Kto dáva mladým pohoršlivý príklad nechodenia do kostola? Kto im dáva príklad hriešneho, neevanjeliového hlasovania počas volieb? Veď ich katolícki rodičia a starí rodičia sú schopní hlasovať aj na ateistu, zvrhlíka a samého čerta, len aby nám, starým aj vám, mladým, bolo dobre! Kto dáva mladým príklad krádeže z cudzieho lesa? Kto im dáva príklad všeobecnej pažravosti a neústupčivosti  v rodine a susedstve? A mohli by sme dlho pokračovať. A na záver by sme skonštatovali, že nie mladí sú zlí, ale my, starí sme zlí.
Na záver sa vrátim k prvej myšlienke z dnešného evanjelia. Ježiš tu hovorí o večnom zatratení mnohých „veriacich“ židov, a teda aj  mnohých „veriacich“ katolíkov.  Tam bude plač..., až uvidíte, že (nepokrstení): Abrahám, Mojžiš...sú v Božom kráľovstve a vás (pokrstených) z neho vyhodili. Myslím si, že by sa toto evanjelium dalo prečítať  takto: „...uvidíte, že mnohí moslimovia, budhisti....sú v Božom kráľovstve a vás, mnohých katolíkov, z neho vyhodili“, alebo aj takto:„... uvidíte, že mnohí  mladí sú v Božom kráľovstve a vás, mnohých starých, z neho vyhodili“ (porov. Lk 13).
Drahí starší, pamätajte na Kristove napomenutia a budete mať na mladých dobrý, svätý vplyv. Potom už nebudete hovoriť, že sú mladí zlí, ale poviete skôr:  „Aj mladí sú dobrí, aj my, starí, sme dobrí“.

Kázeň pána farára Stanislava Capiaka v novobystrickom kostole na 21. nedeľu v liturgickom období „Cez rok“  22.8.2010 /text autorizovaný/
„Tam bude plač a škrípanie zubami...“ (Lk 13). Drahí bratia a sestry! Ježiš hovorí dnes o večnom zatratení.
Jedno ráno som sa stretol s istým starším katolíkom, ktorého som volal na nedeľnú sv. omšu. Ale, bohužiaľ, neprijal moje pozvanie, pretože mal  v nedeľu iných, dôležitých „bohov, ktorým sa klania“ (1. Božie prikázanie!) Výhovorka znela: -Veď ja zle nerobím. Nepomohlo vysvetľovanie, že zanedbanie nedeľnej Eucharistie je pre zdravého katolíka smrteľný hriech. A ten nevedie do neba. –Veríte Ježišovi, keď hovoril o nebi a o pekle?- pýtal som sa. –Pán farár, a vy viete, ako je v pekle? Veď ste tam ešte nebol! –Ani by som si to nechcel overiť. Ale predsa viem, ako je v pekle. Viem to od Ježiša. „Tam bude plač“- hovorí Ježiš- to znamená veľký smútok a bolesť. A „škrípanie zubami“ hovorí o tom, že tam je neznesiteľný strach, zúfalstvo a nenávisť.
Niekedy starší  kritizujú mladších, že sú zlí, že nás nechcú poslúchať, že nechodia do kostola atď. Pritom zabúdajú na to, že keď oni boli mladí, boli niekedy ešte horší.  Pritom sa dá veľmi pochybovať aj o dnešnej „dobrote“ mnohých starých v porovnaní s mladými.

Raz som sa rozprával s jednou mojou príbuznou z južného Slovenska. Je to staršia sedemdesiatročná žena. Rozprávala mi o istom starom kňazovi z rehole jezuitov, akú mal kázeň, počas ktorej riadne „vyhrešil“ nie mladých narkomanov, ani alkoholikov, ale ich- starých katolíkov . -Opýtal sa nás- hovorila- kde sú vaši synovia, dcéry, vnuci, vnučky? Ja tu nevidím ani tridsiatnikov, ani štyridsiatnikov, ani  školské deti. Prečo ste im neodovzdali vieru v Krista, vieru v Cirkev, vieru v sv. omšu? Veď my sme sa vám tu maximálne venovali v období Slovenského štátu, a potom aj po vojne až do roku 1950. Organizovali sme pre vás rozličné akcie, združovali sme vás a formovali v rozličných záujmových krúžkoch. A robili sme to s tou nádejou, že takto vyformovaní, zrelí katolíci, úspešne odovzdáte vieru svojim potomkom. Babky a dedkovia, povezte, čo ste urobili so svoju vierou? Na záver mi teta hovorí:  -Vieš čo, mal pravdu. Mnoho dôležitých vecí sme zanedbali.
Pred pár dňami som bol na púti v Mariazeli v Rakúsku spolu s ďalšími kňazmi.  Bol so veľmi povzbudený veľkou účasťou mladých z rozličných kútov Európy. Keď sme sa modlili súkromne v jednej lavici, zrazu vošla do baziliky obrovská (asi dvestočlenná) skupina vysokoškolákov z Francúzska. Vchádzali s nádherným spevom na perách. Keď sa priblížili k oltáru, všetci si zložili ruky, pokľakli s veľkou úctou a dojatím, ako keby kľačali pred Oltárnou sviatosťou prvý a posledný krát v živote.  Nikto im to neprikazoval. Bolo to spontánne. A keď sa začala sláviť sv. omša, veľmi disciplinovane a aktívne sa zapájali do spevu, pričom sa sv. omša slávila po latinsky. Jeden z kňazov mi hovorí: -Pozri sa, niekedy hovoríme, že sú mladí zlí, ľahostajní vo viere.  To nie je pravda. My, starí sme zlí a lajdácki v náboženskej oblasti.
Hlavný predstavený istého prísneho benediktínskeho kláštora vo Švajčiarsku pred pár týždňami  informoval verejnosť, že ešte nikdy v dejinách rehole nemali toľkých kandidátov, a to mladých, väčšinou vysokoškolákov. Vyhlásil: -Toľko povolaní sme nemali ani v svätom stredoveku. A ktosi by chcel hovoriť, že mladí nemajú záujem o prísny duchovný  život, plný odriekania a pokánia.  Opak je pravda. „Hnilí“ a leniví sme v tejto oblasti my, mnohí starí katolíci.
Vatikánsky rozhlas predvčerom informoval, že v komunistickej Číne žije už 25 miliónov kresťanov. Ich počet ustavične stúpa. Ktorá kategória ľudí prijíma vieru v Krista v Číne? Myslíte si, že babky a dedkovia? Nie! Väčšinou mladí intelektuáli, vysokoškoláci, inžinieri a učitelia. Starí- tí  už nedokážu zmeniť svoje názory, zanechať svojich budhistických bôžikov a obrátiť sa. Skúste, bratia a sestry, prerobiť starého človeka, skúste ho vyliečiť zo sklerózy, pokúste sa odučiť  ho alkoholu a cigariet. Skúste starého katolíka naučiť dobre sa spovedať. Ak sa tomu nenaučil v mladosti, bude sa až do smrti spovedať zle. Nevypracoval v sebe pokorný pocit vlastnej hriešnosti, povie dva smiešne detské hriešky a myslí si, že si platne vykonal spoveď. Prerobiť starého katolíka v tejto veci je takmer nemožné.
Istý kňaz prišiel do novej farnosti.  Ešte nepoznal farníkov. Prišla za ním na faru mladá dôchodkyňa okolo 65-ročná bývajúca neďaleko od fary. Potrebuje krstný list pre vnučku, ktorá sa ide vydávať v inej farnosti. Rozprávajú sa. –Prečo neprišla vnučka, bol by som ju aspoň spoznal? –No, viete, ona má veľmi veľa roboty, nemá na to čas.- A do kostola chodí? –Nechodí, veď viete, pán farár, akí sú mladí! A potom onedlho tento kňaz sa dozvedel, že táto mladá, zdravá, energická babka, ktorá obíde celú dedinu a najbližšie mestá, všetko porobí aj v záhrade aj v domácnosti, práve táto babka vôbec do kostole nechodí, že len nadáva medzi ľuďmi na Cirkev a kritizuje kňazov. Babka je teda sto razy horšia, ako vnučka. A pritom sa nehanbí povedať kňazovi: -akí sú mladí. Mala by radšej povedať o sebe aj o sebe podobných: -akí sú starí.
Nenadávajme teda na mladých, lebo tí sa dokážu zmeniť. Nadávajme radšej na seba, na nás, starých, lebo my sa už nedokážeme a ani nechceme zmeniť!
Ak nehovorím pravdu, povedzte si sami pred Bohom vo svojom svedomí: Kto dáva v našej farnosti mladým zlý príklad? Nie náhodou starí katolíci? Kto dáva mladým pohoršlivý príklad nechodenia do kostola? Kto im dáva príklad hriešneho, neevanjeliového hlasovania počas volieb? Veď ich katolícki rodičia a starí rodičia sú schopní hlasovať aj na ateistu, zvrhlíka a samého čerta, len aby nám, starým aj vám, mladým, bolo dobre! Kto dáva mladým príklad krádeže z cudzieho lesa? Kto im dáva príklad všeobecnej pažravosti a neústupčivosti  v rodine a susedstve? A mohli by sme dlho pokračovať. A na záver by sme skonštatovali, že nie mladí sú zlí, ale my, starí sme zlí.
Na záver sa vrátim k prvej myšlienke z dnešného evanjelia. Ježiš tu hovorí o večnom zatratení mnohých „veriacich“ židov, a teda aj  mnohých „veriacich“ katolíkov.  Tam bude plač..., až uvidíte, že (nepokrstení): Abrahám, Mojžiš...sú v Božom kráľovstve a vás (pokrstených) z neho vyhodili. Myslím si, že by sa toto evanjelium dalo prečítať  takto: „...uvidíte, že mnohí moslimovia, budhisti....sú v Božom kráľovstve a vás, mnohých katolíkov, z neho vyhodili“, alebo aj takto:„... uvidíte, že mnohí  mladí sú v Božom kráľovstve a vás, mnohých starých, z neho vyhodili“ (porov. Lk 13).
Drahí starší, pamätajte na Kristove napomenutia a budete mať na mladých dobrý, svätý vplyv. Potom už nebudete hovoriť, že sú mladí zlí, ale poviete skôr:  „Aj mladí sú dobrí, aj my, starí, sme dobrí“.