Homília pána farára Stanislava Capiaka

o alkoholizme

prednesená v novobystrickom chráme v nedeľu 7.9.2008,

vychádzajúca z témy evanjelia dňa:

„Nech ti je ako pohan a mýtnik“

/text autorizovaný/

Bratia a sestry v Kristovi!

Po dlhšom čase mi svedomie opäť káže vrátiť sa k dramatickej téme Alkohol, ktorá trápi mnohých členov Vašich rodín, Vás i mňa. Nechcem znova pripomínať, že každý druhý pohreb v našej farnosti by mohol počkať aj desaťročia, keby nie tento problém. Nechcem argumentovať ako nejaký lekár vašim zdravím, o ktoré prichádzate, ani životom, ktorý si zbytočne krátite, ani ako ekonóm  peniazmi, o ktoré nezmyselne prichádzate.

Pretože som kňaz, chcem argumentovať iba Božím slovom, ktoré, ako dúfam, katolík prijme od kňaza. Katolík si je vedomý toho, že za slovom kňaza v oblasti vieroučnej a mravoučnej stojí autorita Krista, ktorý v dnešnom evanjeliu hovorí práve svojim kňazom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi“ a následne, pokiaľ by verejný hriešnik neprijal slovo napomenutia z úst pastierov Cirkvi, „nech ti je ako pohan a mýtnik“. Pri téme Alkohol sa ako kňaz odvolávam na učenie sv. Pavla, že „pijani nevojdú do nebeského kráľovstva“, samozrejme, ak sa pred smrťou nestihnú zmieriť s Bohom a zomrú v tomto smrteľnom hriechu. Ide teda o spásu alebo zatratenie človeka, o nebo alebo o peklo, a teda o omnoho vážnejšie a väčšie hodnoty, ako peniaze, zdravie a život.

Ako dieťa si dobre pamätám staré, dlhé Mravné zrkadlo, ktoré na Orave často recitoval môj starý otec. Bolo napísané slovakizovanou češtinou ešte kedysi v XIX. storočí. Jedna zo slôh znie:

„Pálenky nepíjaj,
kreme na lekárstvo,
lebo z ní pochodí
ťažkých hříchov množstvo“.


Ktosi by mohol na tieto slová reagovať tak, že on pálenku nepíja, iba si dá denne dve piva, teda on nie je alkoholik. Takýto človek klame sám seba. Musíme si teda dávať prísny pozor na používanie akýchkoľvek alkoholických nápojov, ak nechceme páchať smrteľné hriechy v tejto oblasti a rútiť sa do pekla. Nech sa nikto neurazí, keď poviem, že s takýmto alkoholizmom, ako tu, som sa nestretol ani v pijanskom Poľsku /takto sa o Poľsku vyjadrujú na Západe/, či to bola mestská alebo dedinská farnosť, ani na našich dolniakoch, kde o slivovicu nie je núdza. Hovorím to preto, že je najvyšší čas, aby sa konečne každý katolík v Novej Bystrici pričinil o riešenie tohto problému. Pán Boh nám pomôže, ak sa budeme úpenlivo modliť, ale treba sa modliť jednomyseľne, a to viacerí členovia rodiny, nie iba jeden, lebo „ak budete dvaja alebo traja jednomyseľne prosiť môjho Otca v mojom Mene, On vám to dá“. Samozrejme, že k modlitbe treba pripojiť aj konkrétne skutky, nečakať, že problém vyrieši za nás sám Boh bez nášho pričinenia.

Keď organizujete svadby, kary a iné spoločenské stretnutia, neútočte s fľašou alkoholu na prítomných hostí. Sám som bol raz svedkom, ako jeden člen rodiny dobiedzal, stále ponúkal, chodil dookola hostí, kým nevyprázdnil fľašu. Toto nie je ani kultúrne, nie to ešte kresťanské. Je v našej moci toto zmeniť, ak len budeme chcieť. Nech si kresťan dá povedať, keď ho v tejto otázke napomína kňaz. Ak neprijme toto napomenutie, nech ti je odteraz „ako pohan a mýtnik!

Ďalšia konkrétna rada a napomenutie: Všimol som si, že po pohreboch v bráne cintorína ponúkate prítomným alkohol. Je to znesväcovanie posvätného miesta! Nech odteraz tento zvyk skončí! Keď ponúknete účastníkom pohrebu keks, nech sa páči, je to v poriadku. Alebo keď je pohreb štátny, občiansky, to ma ako kňaza nezaujíma, čo sa tam potom deje, či sa pije alebo nepije. Ale si neprajem, aby sa po skončení cirkevného pohrebu nalievalo. Nech si katolík dá povedať, keď ho napomína kňaz. Ak nie, „nech ti je ako pohan a mýtnik!

Chcem upozorniť ešte na jeden problém: otvorené krčmy v nedeľu doobeda, v čase, keď sa na našom oltári slávi Kristova obeta, v čase, keď tu Ježiš umiera a vstáva z mŕtvych! Keď som bol dieťa, ráno sme šli do kostola na sv. omšu a potom počas druhej sv. omša sa nám rodičia a starí rodičia zakazovali aj hrať. Hovorievali: Deti, teraz sa nehrajte, teraz sa spolu pomodlime, lebo práve v tomto prichádza Pán Ježiš na oltár v našom kostole. Potom sa budete hrať. Rodina možno až prehnane dbala o to, aby sa posvätný čas slávenia Eucharistie v obci neznesväcoval. A my si tu v Novej Bystrici dovoľujeme chodiť počas nedeľnej sv. omše do krčmy! Preto chcem vyzvať majiteľov krčiem, nech odteraz otvárajú krčmy v nedeľu až od 12.00 hodiny! Ak sú katolíci, nech si dajú povedať, keď ich napomína a prosí kňaz. Ak neposlúchnu, nech sú vám odteraz „ako pohania a mýtnici!

Pred pár dňami som sa dozvedel, že určitá skupina mužov a mládencov príde každú nedeľu na začiatok sv. omše pred kostol, potom odíde do krčmy a na konci sv. omše sa opäť vráti pred kostol! Vedia o tom rodičia? Vie o tom rodina? Koho chcú títo muži oklamať? Odkážte im prosím, moje napomenutie, napomenutie Cirkvi. Ak dotyčný neposlúchne, darmo bude o sebe prehlasovať, že je katolík. Potom mi bude „ako pohan a mýtnik!

Riešme, drahí veriaci, tento problém okamžite a radikálne. Zachraňujme človeka, ktorého môžeme zachrániť. Neponúkajme alkohol mladistvým, ani symbolicky! Aj osemnástka sa dá osláviť bez alkoholu. Robme preventívne opatrenia, kým nie je neskoro, kým nestratíme človeka a kresťana, kým sa z neho ešte nestal „pohan a mýtnik“. Majme odvahu napomenúť, koho treba, lebo aj toto je skutok lásky k blížnemu. Stále majme na zreteli spásu blížneho i svoju, túžme po nebi a bojme sa pekla. Nech nám v tom pomáha Nebeský Otec, keď ho o túto pomoc prosíme s dôverou, vytrvalosťou, spoločne, jednomyseľne a v Mene Ježišovom. Amen.



Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak

Homília pána farára Stanislava Capiaka

o alkoholizme

prednesená v novobystrickom chráme v nedeľu 7.9.2008,

vychádzajúca z témy evanjelia dňa:

„Nech ti je ako pohan a mýtnik“

/text autorizovaný/

Bratia a sestry v Kristovi!

Po dlhšom čase mi svedomie opäť káže vrátiť sa k dramatickej téme Alkohol, ktorá trápi mnohých členov Vašich rodín, Vás i mňa. Nechcem znova pripomínať, že každý druhý pohreb v našej farnosti by mohol počkať aj desaťročia, keby nie tento problém. Nechcem argumentovať ako nejaký lekár vašim zdravím, o ktoré prichádzate, ani životom, ktorý si zbytočne krátite, ani ako ekonóm  peniazmi, o ktoré nezmyselne prichádzate.

Pretože som kňaz, chcem argumentovať iba Božím slovom, ktoré, ako dúfam, katolík prijme od kňaza. Katolík si je vedomý toho, že za slovom kňaza v oblasti vieroučnej a mravoučnej stojí autorita Krista, ktorý v dnešnom evanjeliu hovorí práve svojim kňazom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi“ a následne, pokiaľ by verejný hriešnik neprijal slovo napomenutia z úst pastierov Cirkvi, „nech ti je ako pohan a mýtnik“. Pri téme Alkohol sa ako kňaz odvolávam na učenie sv. Pavla, že „pijani nevojdú do nebeského kráľovstva“, samozrejme, ak sa pred smrťou nestihnú zmieriť s Bohom a zomrú v tomto smrteľnom hriechu. Ide teda o spásu alebo zatratenie človeka, o nebo alebo o peklo, a teda o omnoho vážnejšie a väčšie hodnoty, ako peniaze, zdravie a život.

Ako dieťa si dobre pamätám staré, dlhé Mravné zrkadlo, ktoré na Orave často recitoval môj starý otec. Bolo napísané slovakizovanou češtinou ešte kedysi v XIX. storočí. Jedna zo slôh znie:

„Pálenky nepíjaj,
kreme na lekárstvo,
lebo z ní pochodí
ťažkých hříchov množstvo“.


Ktosi by mohol na tieto slová reagovať tak, že on pálenku nepíja, iba si dá denne dve piva, teda on nie je alkoholik. Takýto človek klame sám seba. Musíme si teda dávať prísny pozor na používanie akýchkoľvek alkoholických nápojov, ak nechceme páchať smrteľné hriechy v tejto oblasti a rútiť sa do pekla. Nech sa nikto neurazí, keď poviem, že s takýmto alkoholizmom, ako tu, som sa nestretol ani v pijanskom Poľsku /takto sa o Poľsku vyjadrujú na Západe/, či to bola mestská alebo dedinská farnosť, ani na našich dolniakoch, kde o slivovicu nie je núdza. Hovorím to preto, že je najvyšší čas, aby sa konečne každý katolík v Novej Bystrici pričinil o riešenie tohto problému. Pán Boh nám pomôže, ak sa budeme úpenlivo modliť, ale treba sa modliť jednomyseľne, a to viacerí členovia rodiny, nie iba jeden, lebo „ak budete dvaja alebo traja jednomyseľne prosiť môjho Otca v mojom Mene, On vám to dá“. Samozrejme, že k modlitbe treba pripojiť aj konkrétne skutky, nečakať, že problém vyrieši za nás sám Boh bez nášho pričinenia.

Keď organizujete svadby, kary a iné spoločenské stretnutia, neútočte s fľašou alkoholu na prítomných hostí. Sám som bol raz svedkom, ako jeden člen rodiny dobiedzal, stále ponúkal, chodil dookola hostí, kým nevyprázdnil fľašu. Toto nie je ani kultúrne, nie to ešte kresťanské. Je v našej moci toto zmeniť, ak len budeme chcieť. Nech si kresťan dá povedať, keď ho v tejto otázke napomína kňaz. Ak neprijme toto napomenutie, nech ti je odteraz „ako pohan a mýtnik!

Ďalšia konkrétna rada a napomenutie: Všimol som si, že po pohreboch v bráne cintorína ponúkate prítomným alkohol. Je to znesväcovanie posvätného miesta! Nech odteraz tento zvyk skončí! Keď ponúknete účastníkom pohrebu keks, nech sa páči, je to v poriadku. Alebo keď je pohreb štátny, občiansky, to ma ako kňaza nezaujíma, čo sa tam potom deje, či sa pije alebo nepije. Ale si neprajem, aby sa po skončení cirkevného pohrebu nalievalo. Nech si katolík dá povedať, keď ho napomína kňaz. Ak nie, „nech ti je ako pohan a mýtnik!

Chcem upozorniť ešte na jeden problém: otvorené krčmy v nedeľu doobeda, v čase, keď sa na našom oltári slávi Kristova obeta, v čase, keď tu Ježiš umiera a vstáva z mŕtvych! Keď som bol dieťa, ráno sme šli do kostola na sv. omšu a potom počas druhej sv. omša sa nám rodičia a starí rodičia zakazovali aj hrať. Hovorievali: Deti, teraz sa nehrajte, teraz sa spolu pomodlime, lebo práve v tomto prichádza Pán Ježiš na oltár v našom kostole. Potom sa budete hrať. Rodina možno až prehnane dbala o to, aby sa posvätný čas slávenia Eucharistie v obci neznesväcoval. A my si tu v Novej Bystrici dovoľujeme chodiť počas nedeľnej sv. omše do krčmy! Preto chcem vyzvať majiteľov krčiem, nech odteraz otvárajú krčmy v nedeľu až od 12.00 hodiny! Ak sú katolíci, nech si dajú povedať, keď ich napomína a prosí kňaz. Ak neposlúchnu, nech sú vám odteraz „ako pohania a mýtnici!

Pred pár dňami som sa dozvedel, že určitá skupina mužov a mládencov príde každú nedeľu na začiatok sv. omše pred kostol, potom odíde do krčmy a na konci sv. omše sa opäť vráti pred kostol! Vedia o tom rodičia? Vie o tom rodina? Koho chcú títo muži oklamať? Odkážte im prosím, moje napomenutie, napomenutie Cirkvi. Ak dotyčný neposlúchne, darmo bude o sebe prehlasovať, že je katolík. Potom mi bude „ako pohan a mýtnik!

Riešme, drahí veriaci, tento problém okamžite a radikálne. Zachraňujme človeka, ktorého môžeme zachrániť. Neponúkajme alkohol mladistvým, ani symbolicky! Aj osemnástka sa dá osláviť bez alkoholu. Robme preventívne opatrenia, kým nie je neskoro, kým nestratíme človeka a kresťana, kým sa z neho ešte nestal „pohan a mýtnik“. Majme odvahu napomenúť, koho treba, lebo aj toto je skutok lásky k blížnemu. Stále majme na zreteli spásu blížneho i svoju, túžme po nebi a bojme sa pekla. Nech nám v tom pomáha Nebeský Otec, keď ho o túto pomoc prosíme s dôverou, vytrvalosťou, spoločne, jednomyseľne a v Mene Ježišovom. Amen.



Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak