Počas rekonštrukcie kostola sme objavili v troch oltároch vzácne veci: telesné pozostatky /relikvie/ svätých mučeníkov z prvých storočí kresťanstva. Jedná sa o časti kostí týchto svätcov. Sú uložené v špeciálnych štvorcových mramorovo-drevených doskách konsekrovaných miestnymi biskupmi alebo ich delegátmi ako tzv. Portatile altare /dosl. prenosný oltár/. Boli osadené v menzách obetných stolov.

          Odkiaľ pochádza zvyk umiestňovať v oltároch telesné pozostatky svätých? Vieme, že v rannej Cirkvi zhruba do konca 3. storočia si kresťania nebudovali kostoly. Sviatosti  sa vysluhovali potajomky, a to nielen v súkromných domoch, ale aj, najmä v rímskom prostredí, v katakombách, čiže na podzemných cintorínoch. Za obetný stôl im slúžili hroby mučeníkov, ktorí boli pre kresťanov nielen vzormi odvážneho vyznávania viery, ale aj mocnými orodovníkmi pred Božou tvárou. Keď prišla sloboda a začali sa budovať oficiálne chrámy, kresťania žiadali pápežov a biskupov, aby si mohli zobrať a vmurovať do oltára vo svojom kostole aspoň časť telesných pozostatkov nejakého svätého mučeníka, a tak mohli mať s týmito velikánmi viery  neustály kontakt najmä pri slávení eucharistie. Žiadostiam sa vyhovovalo.

               V hlavnom oltári nášho novobystrického kostola sa nachádzajú telesné pozostatky sv. Justína, mučeníka z druhého storočia po Kristovi. Justín bol významný obranca kresťanskej viery proti pohanom a zároveň jeden z najväčších filozofov svojej doby. Na katolícku vieru sa obrátil ako dospelý muž, ktorý pozoroval a vysoko hodnotil mravný život kresťanov. Mal veľmi široké vzdelanie. Stará grécka filozofia Platóna a Sokrata bola pre neho kľúčom k pochopeniu tajomstva Ježiša Krista a Evanjelia. Napísal veľa spisov, v ktorých sa zastáva kresťanov, lebo ich pohanskí spoluobčania nespravodlivo obviňovali v mnohých otázkach. Justín zomrel ako mučeník za cisára Marka Aurélia v roku 165. Hrdo sa hlásil ku Kristovi a spokojne prijal rozsudok smrti. Najprv bol zbičovaný a potom sťatý mečom.
        Jeho telesné pozostatky sú pochované v Ríme, a čiastka sa dostala do našej farnosti v roku 1924 prostredníctvom generálneho vikára Nitrianskej diecézy, kňaza Antona Bartoššíka, čo je potvrdené úradným dokumentom a voskovou pečaťou z tohto roka. Je to certifikát pravosti týchto relikvií: Presný latinský text, ktorý si môžeme pozrieť, znie: Anno Domini 1924 die 10 mensis iulii Iussu Illustrissimi ac Reverendissimi Domini Episcopi Nitriensis et facultate a Sancta Sede Romana a.1922 accepta Illustrissimus ac Clarissimus Dominus Antonius Bartoššík, Vicarius Generalis Episcopi consecravit Portatile altare hoc et reliqias sancti martyris Iustini in eo inclusit.

               V bočnom oltári Božského Srdca Ježišovho máme časť telesných pozostatkov sv. Neita, mučeníka z 3. storočia. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov bol Neitus umučený v Ríme a pochovaný v tamojších katakombách. V 19. storočí jeden z rožňavských biskupov chcel zvýšiť vážnosť rožňavskej katedrály a preto si prosil od pápeža nejaké pozostatky nejakého svätca. Dostal  pozostatky sv. Neita. Odvtedy sa uctievajú v rožňavskej katedrále.
             Malá čiastka kosti tohto svätca sa ušla aj nášmu kostolu v roku 1900 prostredníctvom nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho, ktorý potvrdil pravosť týchto relikvií biskupskou voskovou pečaťou, ktorú si môžeme kedykoľvek pozrieť. Certifikát pravosti znie: Anno 1900 die 20 mense iunio Emericus bende Episcopus Nitriensis, consecavit hoc altare portatile, et imposuit eidem reliqias sancti Martyris Neiti.

         V bočnom oltári Panny Márie máme relikvie sv. Speciozy, mučenice z roku 545. O jej živote a okolnostiach mučeníckej smrti vieme veľmi málo. Je jednou z 5 svätých súrodencov: brata, sv. Epifana, biskupa a sestier: sv. Liberaty, sv. Luminozy a sv. Honoraty. Boli vychovaní v hlboko veriacej kresťanskej rodine v talianskom meste Pavia.
        Časť jej telesných pozostatkov sa k nám dostala v r. 1924 prostredníctvom nitrianskeho biskupa na základe povolenia Svätého stolca. Pravosť týchto relikvií je potvrdená biskupskou pečaťou a certifikátom tohto znenia: Anno Domini 1924 die 10 mensis iulii Iussu Illustrissimi ac Reverendissimi Domini Episcopi Nitriensis et Facultate a Sancta Sede Romana anno 1922 accepta illustrissimus ac Clarissimus Dominus Antonius Bartoššík, vicarius generalis Episcopi consecravit Portatile altare hoc et reliqias S. mart. Speciosae in eo inclusit.

             Vždy, keď sa schádzame v našom kostole na slávenie Kristovej obety svätej omše, uvedomme si, aký poklad tu máme na dosah rúk i očí - relikvie svätých, spasených, občanov neba! Toto sú naše vzory, ako treba milovať Boha nadovšetko, a blížneho kvôli Bohu. Oni sú aj našimi mocnými orodovníkmi pred Božou tvárou. Modlia sa za nás, za Novú Bystricu, za naše rodiny, za každého, kto je krstom spojený s Ježišom ako vetvička s kmeňom. Prosme ich často o príhovor, aby rástla naša viera a skvalitňovala sa naša láska. A raz sa s nimi stretneme v nebeskej vlasti.


Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak
             Počas rekonštrukcie kostola sme objavili v troch oltároch vzácne veci: telesné pozostatky /relikvie/ svätých mučeníkov z prvých storočí kresťanstva. Jedná sa o časti kostí týchto svätcov. Sú uložené v špeciálnych štvorcových mramorovo-drevených doskách konsekrovaných miestnymi biskupmi alebo ich delegátmi ako tzv. Portatile altare /dosl. prenosný oltár/. Boli osadené v menzách obetných stolov.

          Odkiaľ pochádza zvyk umiestňovať v oltároch telesné pozostatky svätých? Vieme, že v rannej Cirkvi zhruba do konca 3. storočia si kresťania nebudovali kostoly. Sviatosti  sa vysluhovali potajomky, a to nielen v súkromných domoch, ale aj, najmä v rímskom prostredí, v katakombách, čiže na podzemných cintorínoch. Za obetný stôl im slúžili hroby mučeníkov, ktorí boli pre kresťanov nielen vzormi odvážneho vyznávania viery, ale aj mocnými orodovníkmi pred Božou tvárou. Keď prišla sloboda a začali sa budovať oficiálne chrámy, kresťania žiadali pápežov a biskupov, aby si mohli zobrať a vmurovať do oltára vo svojom kostole aspoň časť telesných pozostatkov nejakého svätého mučeníka, a tak mohli mať s týmito velikánmi viery  neustály kontakt najmä pri slávení eucharistie. Žiadostiam sa vyhovovalo.

               V hlavnom oltári nášho novobystrického kostola sa nachádzajú telesné pozostatky sv. Justína, mučeníka z druhého storočia po Kristovi. Justín bol významný obranca kresťanskej viery proti pohanom a zároveň jeden z najväčších filozofov svojej doby. Na katolícku vieru sa obrátil ako dospelý muž, ktorý pozoroval a vysoko hodnotil mravný život kresťanov. Mal veľmi široké vzdelanie. Stará grécka filozofia Platóna a Sokrata bola pre neho kľúčom k pochopeniu tajomstva Ježiša Krista a Evanjelia. Napísal veľa spisov, v ktorých sa zastáva kresťanov, lebo ich pohanskí spoluobčania nespravodlivo obviňovali v mnohých otázkach. Justín zomrel ako mučeník za cisára Marka Aurélia v roku 165. Hrdo sa hlásil ku Kristovi a spokojne prijal rozsudok smrti. Najprv bol zbičovaný a potom sťatý mečom.
        Jeho telesné pozostatky sú pochované v Ríme, a čiastka sa dostala do našej farnosti v roku 1924 prostredníctvom generálneho vikára Nitrianskej diecézy, kňaza Antona Bartoššíka, čo je potvrdené úradným dokumentom a voskovou pečaťou z tohto roka. Je to certifikát pravosti týchto relikvií: Presný latinský text, ktorý si môžeme pozrieť, znie: Anno Domini 1924 die 10 mensis iulii Iussu Illustrissimi ac Reverendissimi Domini Episcopi Nitriensis et facultate a Sancta Sede Romana a.1922 accepta Illustrissimus ac Clarissimus Dominus Antonius Bartoššík, Vicarius Generalis Episcopi consecravit Portatile altare hoc et reliqias sancti martyris Iustini in eo inclusit.

               V bočnom oltári Božského Srdca Ježišovho máme časť telesných pozostatkov sv. Neita, mučeníka z 3. storočia. Počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov bol Neitus umučený v Ríme a pochovaný v tamojších katakombách. V 19. storočí jeden z rožňavských biskupov chcel zvýšiť vážnosť rožňavskej katedrály a preto si prosil od pápeža nejaké pozostatky nejakého svätca. Dostal  pozostatky sv. Neita. Odvtedy sa uctievajú v rožňavskej katedrále.
             Malá čiastka kosti tohto svätca sa ušla aj nášmu kostolu v roku 1900 prostredníctvom nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho, ktorý potvrdil pravosť týchto relikvií biskupskou voskovou pečaťou, ktorú si môžeme kedykoľvek pozrieť. Certifikát pravosti znie: Anno 1900 die 20 mense iunio Emericus bende Episcopus Nitriensis, consecavit hoc altare portatile, et imposuit eidem reliqias sancti Martyris Neiti.

         V bočnom oltári Panny Márie máme relikvie sv. Speciozy, mučenice z roku 545. O jej živote a okolnostiach mučeníckej smrti vieme veľmi málo. Je jednou z 5 svätých súrodencov: brata, sv. Epifana, biskupa a sestier: sv. Liberaty, sv. Luminozy a sv. Honoraty. Boli vychovaní v hlboko veriacej kresťanskej rodine v talianskom meste Pavia.
        Časť jej telesných pozostatkov sa k nám dostala v r. 1924 prostredníctvom nitrianskeho biskupa na základe povolenia Svätého stolca. Pravosť týchto relikvií je potvrdená biskupskou pečaťou a certifikátom tohto znenia: Anno Domini 1924 die 10 mensis iulii Iussu Illustrissimi ac Reverendissimi Domini Episcopi Nitriensis et Facultate a Sancta Sede Romana anno 1922 accepta illustrissimus ac Clarissimus Dominus Antonius Bartoššík, vicarius generalis Episcopi consecravit Portatile altare hoc et reliqias S. mart. Speciosae in eo inclusit.

             Vždy, keď sa schádzame v našom kostole na slávenie Kristovej obety svätej omše, uvedomme si, aký poklad tu máme na dosah rúk i očí - relikvie svätých, spasených, občanov neba! Toto sú naše vzory, ako treba milovať Boha nadovšetko, a blížneho kvôli Bohu. Oni sú aj našimi mocnými orodovníkmi pred Božou tvárou. Modlia sa za nás, za Novú Bystricu, za naše rodiny, za každého, kto je krstom spojený s Ježišom ako vetvička s kmeňom. Prosme ich často o príhovor, aby rástla naša viera a skvalitňovala sa naša láska. A raz sa s nimi stretneme v nebeskej vlasti.


Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak