počas Celoslovenských osláv sviatku sv. Floriána, patróna hasičov dňa 10.5.2008 v Skanzene vo Vychylovke.

        Drahí hasiči z celého Slovenska, bratia a sestry v Kristovi!  

        Patrón hasičov - sv. Florián - bol, ako vieme, mučeník. Vo svetle jeho životného príbehu a učenia Evanjelia si skúsme položiť otázku a porozmýšľať nad ňou: Ktoré mučeníctvo sa Bohu páči a  ktoré ho uráža? Alebo: Ktoré mučeníctvo je pravé a ktoré falošné?

 Sv. Florián bol dôstojníkom rímskej armády. Za čias Diokleciánovho prenasledovania žil na území dnešného Horného Rakúska. Roku 304 vydal Dioklecián už štvrté v poradí nariadenie o prenasledovaní kresťanov. Florián sa ako veriaci vojak dozvedel, že miestodržiteľ Lorch v Hornom Rakúsku dal uväzniť niekoľko desiatok miestnych kresťanov. Florián sa domnieval, že sa mu ako lojálnemu vojakovi, aj vďaka známostiam a kontaktom, podarí týchto kresťanov vyslobodiť. Ale sa mýlil. Ako zástancu a sympatizanta kresťanov ho chytili a priviedli pred miestodržiteľa. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel, že štátny zamestnanec Florián je proti prenasledovaniu kresťanov, a  teda aj proti cisárovmu nariadeniu. Floriána okamžite zatkli. Počas výsluchu pôsobili na neho sľubmi i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Aj ja som kresťan. Verím v Ježiša Krista. Zároveň som dobrým občanom štátu a plním si svedomito svoje povinnosti v armáde. Najskôr však patrím Kristovi, až potom štátu“. Draho to zaplatil. Dvakrát bol strašne bičovaný a nakoniec utopený v rieke Enns. Preto, že ho usmrtila voda, kresťanský ľud ho vždy uctieval  a vzýval ako ochrancu proti ohňu. Florián - vojak, Florián - kresťan, Florián- svätý mučeník.

 

Nemohol si život zachrániť? Nemohol cúvnuť, vyznať vernosť cisárovi a aspoň naoko sa zriecť kresťanskej viery? Mohol, ale na ako dlho? Koľko rokov by ešte bol žil? Bol by mal čisté svedomie? Zomieral by pokojne, s istotou, že pôjde do neba? Florián, ako veriaci kresťan si bol určite vedomý slov Krista: „Mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás... Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred mojim Otcom. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho zapriem aj ja.“


Dodnes sa uchovalo staré latinské Martyrológium kresťanov z prvých storočí. Sú to spisy, ktoré obsahujú mená, dátumy a okolnosti, za ktorých položili život. Tieto spisy sú, ako sa vyjadruje najnovší Katechizmus katolíckej cirkvi „krvou písané archívy Kristovej pravdy“. Cirkev vždy považovala mučeníctvo za vrchol svedectva o Kristovi. Videla v mučeníctve pozitívny rozmer. Aj dnes sa hovorieva, že tam, kde už kresťania nie sú prenasledovaní, mučení, nie sú diskriminovaní,  sa treba pýtať, či sú to ešte naozaj kresťania, verní Evanjeliu. Treba sa pýtať, či sú ešte stále Ježišovými učeníkmi, ktorí by mali provokovať a dráždiť svet svojím dobrým životom, a tak sa stať určitým výkričníkom a výčitkou svedomia pre ľudí. Tertulián - veľký kresťanský spisovateľ z 3. storočia písal, že „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“  azda trochu aj vo význame známeho porekadla, že „to, čo je zakázané, najviac chutí“.


Kresťanské mučeníctvo má teda veľký zmysel tak pre spásu jednotlivca, ako aj pre šírenie viery medzi ľuďmi. Napriek tomu Cirkev zakazuje kresťanom vyhľadávať mučeníctvo, ponúkať sa v štýle: „Nech sa páči, zabite ma za moju vieru v Krista, chcem byť slávnym mučeníkom“. Takýto postoj by nemal nič spoločné s evanjeliovou pokorou a bol by falošným mučeníctvom. Namiesto osláviť Krista, takéto mučeníctvo by ho urážalo. Sv. Florián sa neponúkal, neponáhľal zomrieť, ale  vedel, že viera v Krista je vecou na život a na smrť, a že vernosť Kristovi, a to aj v prípade štátneho zamestnanca, znamená viac, ako slušne a pokojne žiť. Kresťan teda, ak naozaj verí v Krista, vyznáva ho otvorene medzi ľuďmi, a to nielen v súkromí, vo svojej rodine, ale aj na verejnosti: v armáde, v polícii, v parlamente a vo vláde, v škole, hasičskom zbore atď. Vyznáva Krista smelo, hoci pri tom riskuje, že ho to bude aj niečo stáť.


Napriek tomu kresťan nehľadá mučeníctvo, ako to dnes krvavo demonštrujú niektorí moslimskí fanatici, a už vôbec nie na úkor iných. Kresťanský mučeník je opakom samovražedného atentátnika, ktorý z nenávisti zabíja a z nenávisti aj sám umiera. Kresťanské mučeníctvo, ak nemá byť falošné, musí byť vyjadrením lásky, nie nenávisti. Príkladom je pravzor mučeníkov - sám Ježiš, ktorý volá z kríža k Otcovi: „Odpusť im!“ Alebo aj sv. Štefan - prvý kresťanský mučeník: „Otče, nezapočítaj im tento hriech!“


Už v časoch sv. Floriána biskupi varovali veriacich pred tým, aby sa sami na vlastnú päsť usilovali odovzdať život za vieru a nahovárali si, že si to Boh praje. Bolo by nemorálne, teda hriešne, vydávať sa ľahkomyseľne alebo s bezhlavou odvahou do nebezpečenstva života. Väčšina mučeníkov na čele so samotným Ježišom, mala rozhodne zdravý strach pred smrťou: „Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich“.


Bratia a sestry! Drahí hasiči! Vedeli by sme aj my, ako sv. Florián, dať život za svoju vieru v Ježiša a za svoju lásku k Ježišovi? Máme na to dostatok odvahy a sily Ducha Svätého, vďaka ktorej by sme boli schopní mučeníctva? Mnohí - áno! Ale ja? Vedel by som sa zriecť aj vlastného života, len aby som sa dostal do neba? Keď sa neviem zriecť ani len smetí tohto sveta? Keď si neviem odoprieť napríklad alkohol?  Keď na hostine nemám odvahu povedať: „Nie, ďakujem!“? Keď nemám silu povedať pri druhom štamperlíku: „Stačilo!“? A že budem mať odvahu zriecť sa života?! Klamem seba samého. Veď niekedy stačí, že ma napomenie manželka alebo matka, a už je v našom dome oheň na streche. Stačí malé upozornenie zo strany druhého človeka, a už sa končí moja láska aj moja viera.


Ak teda niekto z kresťanov túži po mučeníctve, môžeme mu poradiť: „Človeče, najskôr ponúkni Bohu svoju každodennú modlitbu, nedeľnú sv. omšu, ak si katolík, najskôr ponúkni Bohu svoju triezvosť, alebo aj abstinenciu, ponúkni manželke a manželovi svoj čas, svoju lásku, svoju pozornosť, až potom ponúkaj Bohu i život svoj!“


Pane Ježišu Kriste, pomáhaj nám, aby sme ti boli verní ako sv. Florián. Osvecuj nás Duchom Svätým, aby sme vedeli pochopiť rozdiel medzi falošným a pravým mučeníctvom. Amen.

 

Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak

počas Celoslovenských osláv sviatku sv. Floriána, patróna hasičov dňa 10.5.2008 v Skanzene vo Vychylovke.

        Drahí hasiči z celého Slovenska, bratia a sestry v Kristovi!  

        Patrón hasičov - sv. Florián - bol, ako vieme, mučeník. Vo svetle jeho životného príbehu a učenia Evanjelia si skúsme položiť otázku a porozmýšľať nad ňou: Ktoré mučeníctvo sa Bohu páči a  ktoré ho uráža? Alebo: Ktoré mučeníctvo je pravé a ktoré falošné?

 Sv. Florián bol dôstojníkom rímskej armády. Za čias Diokleciánovho prenasledovania žil na území dnešného Horného Rakúska. Roku 304 vydal Dioklecián už štvrté v poradí nariadenie o prenasledovaní kresťanov. Florián sa ako veriaci vojak dozvedel, že miestodržiteľ Lorch v Hornom Rakúsku dal uväzniť niekoľko desiatok miestnych kresťanov. Florián sa domnieval, že sa mu ako lojálnemu vojakovi, aj vďaka známostiam a kontaktom, podarí týchto kresťanov vyslobodiť. Ale sa mýlil. Ako zástancu a sympatizanta kresťanov ho chytili a priviedli pred miestodržiteľa. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel, že štátny zamestnanec Florián je proti prenasledovaniu kresťanov, a  teda aj proti cisárovmu nariadeniu. Floriána okamžite zatkli. Počas výsluchu pôsobili na neho sľubmi i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Aj ja som kresťan. Verím v Ježiša Krista. Zároveň som dobrým občanom štátu a plním si svedomito svoje povinnosti v armáde. Najskôr však patrím Kristovi, až potom štátu“. Draho to zaplatil. Dvakrát bol strašne bičovaný a nakoniec utopený v rieke Enns. Preto, že ho usmrtila voda, kresťanský ľud ho vždy uctieval  a vzýval ako ochrancu proti ohňu. Florián - vojak, Florián - kresťan, Florián- svätý mučeník.

 

Nemohol si život zachrániť? Nemohol cúvnuť, vyznať vernosť cisárovi a aspoň naoko sa zriecť kresťanskej viery? Mohol, ale na ako dlho? Koľko rokov by ešte bol žil? Bol by mal čisté svedomie? Zomieral by pokojne, s istotou, že pôjde do neba? Florián, ako veriaci kresťan si bol určite vedomý slov Krista: „Mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás... Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred mojim Otcom. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, toho zapriem aj ja.“


Dodnes sa uchovalo staré latinské Martyrológium kresťanov z prvých storočí. Sú to spisy, ktoré obsahujú mená, dátumy a okolnosti, za ktorých položili život. Tieto spisy sú, ako sa vyjadruje najnovší Katechizmus katolíckej cirkvi „krvou písané archívy Kristovej pravdy“. Cirkev vždy považovala mučeníctvo za vrchol svedectva o Kristovi. Videla v mučeníctve pozitívny rozmer. Aj dnes sa hovorieva, že tam, kde už kresťania nie sú prenasledovaní, mučení, nie sú diskriminovaní,  sa treba pýtať, či sú to ešte naozaj kresťania, verní Evanjeliu. Treba sa pýtať, či sú ešte stále Ježišovými učeníkmi, ktorí by mali provokovať a dráždiť svet svojím dobrým životom, a tak sa stať určitým výkričníkom a výčitkou svedomia pre ľudí. Tertulián - veľký kresťanský spisovateľ z 3. storočia písal, že „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“  azda trochu aj vo význame známeho porekadla, že „to, čo je zakázané, najviac chutí“.


Kresťanské mučeníctvo má teda veľký zmysel tak pre spásu jednotlivca, ako aj pre šírenie viery medzi ľuďmi. Napriek tomu Cirkev zakazuje kresťanom vyhľadávať mučeníctvo, ponúkať sa v štýle: „Nech sa páči, zabite ma za moju vieru v Krista, chcem byť slávnym mučeníkom“. Takýto postoj by nemal nič spoločné s evanjeliovou pokorou a bol by falošným mučeníctvom. Namiesto osláviť Krista, takéto mučeníctvo by ho urážalo. Sv. Florián sa neponúkal, neponáhľal zomrieť, ale  vedel, že viera v Krista je vecou na život a na smrť, a že vernosť Kristovi, a to aj v prípade štátneho zamestnanca, znamená viac, ako slušne a pokojne žiť. Kresťan teda, ak naozaj verí v Krista, vyznáva ho otvorene medzi ľuďmi, a to nielen v súkromí, vo svojej rodine, ale aj na verejnosti: v armáde, v polícii, v parlamente a vo vláde, v škole, hasičskom zbore atď. Vyznáva Krista smelo, hoci pri tom riskuje, že ho to bude aj niečo stáť.


Napriek tomu kresťan nehľadá mučeníctvo, ako to dnes krvavo demonštrujú niektorí moslimskí fanatici, a už vôbec nie na úkor iných. Kresťanský mučeník je opakom samovražedného atentátnika, ktorý z nenávisti zabíja a z nenávisti aj sám umiera. Kresťanské mučeníctvo, ak nemá byť falošné, musí byť vyjadrením lásky, nie nenávisti. Príkladom je pravzor mučeníkov - sám Ježiš, ktorý volá z kríža k Otcovi: „Odpusť im!“ Alebo aj sv. Štefan - prvý kresťanský mučeník: „Otče, nezapočítaj im tento hriech!“


Už v časoch sv. Floriána biskupi varovali veriacich pred tým, aby sa sami na vlastnú päsť usilovali odovzdať život za vieru a nahovárali si, že si to Boh praje. Bolo by nemorálne, teda hriešne, vydávať sa ľahkomyseľne alebo s bezhlavou odvahou do nebezpečenstva života. Väčšina mučeníkov na čele so samotným Ježišom, mala rozhodne zdravý strach pred smrťou: „Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich“.


Bratia a sestry! Drahí hasiči! Vedeli by sme aj my, ako sv. Florián, dať život za svoju vieru v Ježiša a za svoju lásku k Ježišovi? Máme na to dostatok odvahy a sily Ducha Svätého, vďaka ktorej by sme boli schopní mučeníctva? Mnohí - áno! Ale ja? Vedel by som sa zriecť aj vlastného života, len aby som sa dostal do neba? Keď sa neviem zriecť ani len smetí tohto sveta? Keď si neviem odoprieť napríklad alkohol?  Keď na hostine nemám odvahu povedať: „Nie, ďakujem!“? Keď nemám silu povedať pri druhom štamperlíku: „Stačilo!“? A že budem mať odvahu zriecť sa života?! Klamem seba samého. Veď niekedy stačí, že ma napomenie manželka alebo matka, a už je v našom dome oheň na streche. Stačí malé upozornenie zo strany druhého človeka, a už sa končí moja láska aj moja viera.


Ak teda niekto z kresťanov túži po mučeníctve, môžeme mu poradiť: „Človeče, najskôr ponúkni Bohu svoju každodennú modlitbu, nedeľnú sv. omšu, ak si katolík, najskôr ponúkni Bohu svoju triezvosť, alebo aj abstinenciu, ponúkni manželke a manželovi svoj čas, svoju lásku, svoju pozornosť, až potom ponúkaj Bohu i život svoj!“


Pane Ježišu Kriste, pomáhaj nám, aby sme ti boli verní ako sv. Florián. Osvecuj nás Duchom Svätým, aby sme vedeli pochopiť rozdiel medzi falošným a pravým mučeníctvom. Amen.

 

Váš duchovný otec,
Stanislav Capiak