03.06.2014
altDnes pri ceste Novou Bystricou narazíme v blízkosti kostola na zaujímavý úkaz. Vedľa kostola stojí zchátraná budova kaplnky, ktorej prítomnosť v tak tesnej blízkosti tohto objektu nedáva zmysel. Na čo by niekto staval kaplnku vedľa kostola? Odpoveď je jednoduchá. Nestaval! Kaplnka tu totiž stála ešte skôr ako samotný kostol. Stavali ju v dobe keď kostol stál ešte v časti u Bisahu, tj. v značnej vzdialenosti od nej.

Rod Bisahovcov bol v dejinách Novej Bystrice 19. storočia jedným z najvýznamnejších. Napríklad taký Ján Bisaha, známy z publikácie Stará Bystrica a okolie, bol v obci richtárom skoro dvadsať rokov. Nájom od pozemku školskej budovy platila obec práve tejto rodine vo výške 10 zlatých ročne, čo predstavovalo cenu ¼ merice ovsa, ktoré by sa na tomto pozemku inak urodilo. Vráťme sa však ku kaplnke u Andrisov. Jeho excelencia biskup Jozef Varum podľa všetkého ešte pred uskutočnením vizitácie v lete roku 1828 podnietil vtedajšie vedenie obce k výstavbe novej kaplnky.

 Vedením obce mám na mysli tohoročného richtára Pavla Bisahu, podrichtára Jána Čierňavu a celkovo 16 obecných prísažných. Dôvodom je samozrejme absencia akejkoľvek kaplnky na ktorú nepriamo upozornil aj v samotnej vizitácii. Túto stavbu muselo odobriť vedenie panstva sídliace v časti Hámer obce Stará Bystrica, ale i v samotnej Tepličke nad Váhom. Informovaný musel byť aj barón Sina vo Viedni. Slovné spojenie „pred uskutočnením vizitácie" bolo použité zámerne, nakoľko s prácami na kaplnke sa začalo už v máji 1828 a k vizitácii došlo koncom leta 1828. V tomto mesiaci na nej pracovala rodina Peťkovcov a Ján Pavlík. K rozsiahlejším stavebným prácam došlo potom v auguste 1828, keď bol potvrdený dátum vizitácie a boli splnené iné plánované poddanské povinnosti. Napriek všetkým snahám sa kaplnku do príchodu biskupa nepodarilo dokončiť, takže ju samozrejme neuvádza ani vizitácia. Dôkazom o nedokončení sú záznamy o pokračujúcich stavebných prácach z októbra 1828. V prácach sa pokračovalo ešte i v roku 1829, kedy sa do kaplnky osadili okná a kachle, takže sa v nej i kúrilo. Na tejto stavbe okrem už menovaných pracovali Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a niekoľko najatých murárov, nakoľko v obci to v tomto čase nebolo bežné povolanie. Absolútnym potvrdením
a dôkazom predchádzajúcich tvrdení je záznam „quitantie" /potvrdenky/ o rekonštrukcii kaplnky od Lukáša Tormášiho z roku 1831:
„Na zlati dwa walutalske ktere som ja nize podpisani za reparatiu Kaplni na Handrisowem od Ondreja Jonech Richtara dedinskeho skutečne prijal.
Sig Uj-Besztercze die 28. Octob. Anno 1831
Farar Nowo Bistr."

 

Kaplnka u Andrisov je našou najstaršou historickou pamiatkou. Staršia stavba pôvodom z tejto obce sa nenachádza ani v Skanzene vo Vychylovke. Je presne o 29 rokov staršia ako súčasný kostol Sv. Jána Krstiteľa v ktorého blízkosti stojí. Jej záchrana je pre nás preto veľmi dôležitá. S veľkým potešením Vám touto cestou prinášame informáciu, že Obec Nová Bystrica na čele so starostom Ing. Jozefom Balačinom, v spolupráci s príslušníkmi rádu svätého Lazara v zastúpení architektom Ing. Marekom Sobolom, PhD., majú eminentný záujem o jej rekonštrukciu. Kaplnku však z technických dôvodov nie je možné rekonštruovať na mieste, kde momentálne stojí, a to hlavne z dôvodu príliš vysokých nákladov na takúto opravu, ale i komplikovanosti vlastníckych vzťahov z hľadiska prístupu k nej. Oveľa jednoduchším, lacnejším a pre obec Nová Bystrica prínosnejším riešením je jej presun na dôstojnejšie a reprezentatívnejšie miesto v obci. V budúcnosti sa v oblasti pred kostolom sv. Jána Krstiteľa má vystaviť pekné námestie, pričom kaplnka ako historický objekt významnej hodnoty pre históriu obce Nová Bystrica sa javí byť vhodným doplnkom k tomuto projektu. Rekonštrukcia kaplnky však nie je priamou súčasťou daného projektu. Bude prestavená a prebudovaná samostatne a umiestnená do oblasti približne v miestach oproti výjazdu zo zdravotného strediska. Takéto umiestnenie kaplnke zabezpečí dôstojnú pozíciu v neďalekej blízkosti cestnej komunikácie, pričom sa týmto spôsobom stane popri kostole ďalšou dominantou a symbolom obce Nová Bystrica, čo si určite vzhľadom na svoj status najstaršieho historického objektu obce zaslúži. Vďaka svojmu umiestneniu iste upúta oko každého turistu prechádzajúceho našou obcou.
Keďže je jej rekonštrukcia samostatným projektom, tak jej financovanie je prirodzene veľmi zložité. Rád svätého Lazara, ktorý sa na rekonštrukcii spolupodieľa síce na rekonštrukciu kaplnky prispeje významnou sumou, napriek tomu, že on sám je príspevkovou organizáciu. Napriek tomu však ešte stále bude potrebné získať značnú sumu finančných prostriedkov, aby sa rekonštrukcia úspešne podarila. Preto sa Obec Nová Bystrica rozhodla zorganizovať verejnú zbierku za účelom získania potrebného množstva finančných zdrojov. Z toho dôvodu sa na Vás v mene obce Nová Bystrica obraciame s prosbou o podporu tohto ušľachtilého cieľa. Pre tento účel bol zriadený transparentný účet 5029 149 493/0900, na ktorý v prípade Vášho záujmu pomôcť záchrane našej kaplnky prosím posielajte finančné príspevky. Príspevky môžete zanechať i v hotovosti na Obecnom úrade v Novej Bystrici. Každý príspevok bude starostlivo zaznamenaný. Samozrejme budeme vďačný za akúkoľvek finančnú, naturálnu či manuálnu pomoc pri záchrane objektu. V snahe vyjadriť vďaku darcom, ktorí hlbšie siahnu do svojich finančných zdrojov, sa budú každému pri poskytnutí príspevku od 50,- Eur pri vysvätení kaplnky odovzdávať ďakovné pamätné mince. Pri poskytnutí finančného daru minimálne 100,- Eur bude každý darca uvedený na pamätnej tabuli, ktorá bude umiestnená na kaplnke. Samozrejme každému darcovi bude umožnené nahliadnutie do hospodárenia s vyzbieranými finančnými prostriedkami, aby mal prehľad na čo boli jeho financie použité.
Transparentný účet je štandardný bežný účet určený na jednoduché, bezpečné a veľmi prehľadné riadenie financií, s informáciami o stave a pohyboch na účte dostupnými aj pre širokú verejnosť. Umožňuje komfortne sledovať účel použitia prostriedkov, umožňuje verejnosti nahliadnuť na detaily transakcií zrealizovaných na tomto účte prostredníctvom webovej stránky www.transparentneucty.sk. To znamená, že vďaka tomuto účtu bude možné zobrazovanie jednotlivých transakcií so všetkými detailmi, aby bolo možné transakcie jednoducho identifikovať. Taktiež bude u tohto účtu možnosť kontroly jednotlivých kreditov a debetov.
V prípade úspešnej záchrany a rekonštrukcie objektu, bude usporiadaná slávnostná vysviacka kaplnky. Ak sa všetko vydarí, chceli by sme, aby kaplnku vysvätila Jeho Eminencia Dominik Duka, OP, pražský arcibiskup a prímas Česka, predseda Českej biskupskej konferencie, ktorý je aj generálnym kaplánom rádu sv. Lazara. Samozrejme, všetko sa udeje s plným informovaním Jeho Excelencie Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa, ktorému chceme čoskoro predstaviť celý projekt a budeme veľmi radi, ak sa zúčastní celej slávnosti. Vysviacky by sa mali zúčastniť aj vysoko postavení predstavitelia rádu sv. Lazara, najmä veľmajster rádu Jeho Excelencia gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenic a Jeho Kráľovská Výsosť Princ Charles – Philippe Orleánsky, Vojvoda z Anjou, pretože rád je pod patronátom potomkov Francúzskej kráľovskej rodiny, a v neposlednom rade členovia rádu z Poľska, Talianska či Českej republiky. Kaplnka, nakoľko nie je známe je predošlé zasvätenie, bude zasvätená sv. Lazarovi a stane sa tak jediným sakrálnym objektom na území Slovenskej republiky, ktorý bude zasvätený tomuto svätcovi. Za týmto účelom sa momentálne snaží Rád svätého Lazara získať aj sv. relikviu z tela sv. Lazara, ktorého hrob sa nachádza na ostrove Cyprus.
Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského je medzinárodný katolícky rytiersky rád, ktorého história siaha až do doby krížových výprav. Je dynastickým rádom pod ochranou Francúzskeho kráľovského domu, a je uznaný Légion d'Honneur, Čestnou légiou, ktorá je vládou Francúzskej republiky poverená evidenciou a správou čestných titulov a hodností. Táto svetská ochrana zaručuje rádu historickú kontinuitu a legitimitu. Na medzinárodnej úrovni je rád registrovaný v Luxembursku. Na Slovensku pôsobí Slovenská komenda rádu sv. Lazara – Jeruzalemského, ktorá je hlavným koordinátorom projektu rekonštrukcie kaplnky. Najvyšším duchovným predstaviteľom celého rádu je pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka, OP, ktorý zastáva funkciu generálneho kaplána rádu. Päťdesiatym veľmajstrom rádu bol v roku 2009 zvolený gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenicz.
Hlavným poslaním rádu sv. Lazara je ochrana katolíckej viery, podpora jednoty kresťanov a pomoc všetkým, ktorí si sami pomôcť nedokážu – teda najmä chorým, väzneným, prenasledovaným a zajatcom. Pri plnení svojich charitatívnych úloh môže spolupracovať s kresťanmi iných vyznaní a so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Členovia sa zaväzujú, že nie sú spojení so slobodomurárskymi aktivitami namierenými proti viere a katolíckej cirkvi.
České veľkopriorstvo (ČVP) bolo založené v roku 1937 kniežaťom Karlom Schwarzenbergom. Je zriadené Českou biskupskou konferenciou ako súkromné združenie kresťanov v zmysle kánonického práva a užíva aj civilný status medzinárodnej
mimovládnej organizácie. Je konzultantom Organizácie spojených národov (výbor ECOSOC) a oficiálnym partnerom Armády ČR v oblasti humanitárnej činnosti. Duchovným priorom ČVP je ostravsko – opavský biskup František Lobkowicz, O.Praem. Jednou z podmienok vstupu do Rádu je predloženie lustračného osvedčenia. ČVP
dočasne zodpovedá za rozvoj rádového diela v komendách na Slovensku, Poľsku a Rakúsku. Viac informácií o ráde nájdete na www.rslj.sk.
Chceme aby bola kaplnka rekonštruovaná prevažne obyvateľmi obce Nová Bystrica, čím sa sprostredkuje akási kontinuita, keďže i pôvodnú kaplnku stavali z väčšej časti naši občania. Kaplnka bude rekonštruovaná metódami a postupmi zodpovedajúcimi tým v 19. storočí. Bude pokrytá šindľom, tak ako bola pôvodne. Rovnako bude snaha zachovať z hľadiska autentickosti všetky jej nedokonalosti, ktoré ju práve robia špecifickým umelecko-remeselným odkazom našich predkov.
Malo by byť našim záujmom podujať sa k záchrane tohto rozpadajúceho sa historicky významného objektu, aby sme my takto zanechali odkaz tým, ktorí prídu po nás a bude hovoriť o tom, že nám záležalo na odkaze našich predkov a nenechali sme ho preto podľahnúť skaze a zapadnúť prachom histórie.
Ako už bolo naznačené z historického hľadiska je pre nás totiž jednou z mála spomienok na obdobie feudalizmu a poddanských časov, v ktorých naši predkovia stáročia živorili, trpeli a zomierali. Je spomienkou na obdobie ťažkých časov prvej polovice 19. storočia, a preto by sme sa mali snažiť ju zachrániť.

Autori: PhDr. Marián Liščák, Ing. Jozef Balačin, Ing. Marek Sobola, PhD.
Obrázky: Ing. Marek Sobola, PhD. 


 

03.06.2014
altDnes pri ceste Novou Bystricou narazíme v blízkosti kostola na zaujímavý úkaz. Vedľa kostola stojí zchátraná budova kaplnky, ktorej prítomnosť v tak tesnej blízkosti tohto objektu nedáva zmysel. Na čo by niekto staval kaplnku vedľa kostola? Odpoveď je jednoduchá. Nestaval! Kaplnka tu totiž stála ešte skôr ako samotný kostol. Stavali ju v dobe keď kostol stál ešte v časti u Bisahu, tj. v značnej vzdialenosti od nej.

Rod Bisahovcov bol v dejinách Novej Bystrice 19. storočia jedným z najvýznamnejších. Napríklad taký Ján Bisaha, známy z publikácie Stará Bystrica a okolie, bol v obci richtárom skoro dvadsať rokov. Nájom od pozemku školskej budovy platila obec práve tejto rodine vo výške 10 zlatých ročne, čo predstavovalo cenu ¼ merice ovsa, ktoré by sa na tomto pozemku inak urodilo. Vráťme sa však ku kaplnke u Andrisov. Jeho excelencia biskup Jozef Varum podľa všetkého ešte pred uskutočnením vizitácie v lete roku 1828 podnietil vtedajšie vedenie obce k výstavbe novej kaplnky.

 Vedením obce mám na mysli tohoročného richtára Pavla Bisahu, podrichtára Jána Čierňavu a celkovo 16 obecných prísažných. Dôvodom je samozrejme absencia akejkoľvek kaplnky na ktorú nepriamo upozornil aj v samotnej vizitácii. Túto stavbu muselo odobriť vedenie panstva sídliace v časti Hámer obce Stará Bystrica, ale i v samotnej Tepličke nad Váhom. Informovaný musel byť aj barón Sina vo Viedni. Slovné spojenie „pred uskutočnením vizitácie" bolo použité zámerne, nakoľko s prácami na kaplnke sa začalo už v máji 1828 a k vizitácii došlo koncom leta 1828. V tomto mesiaci na nej pracovala rodina Peťkovcov a Ján Pavlík. K rozsiahlejším stavebným prácam došlo potom v auguste 1828, keď bol potvrdený dátum vizitácie a boli splnené iné plánované poddanské povinnosti. Napriek všetkým snahám sa kaplnku do príchodu biskupa nepodarilo dokončiť, takže ju samozrejme neuvádza ani vizitácia. Dôkazom o nedokončení sú záznamy o pokračujúcich stavebných prácach z októbra 1828. V prácach sa pokračovalo ešte i v roku 1829, kedy sa do kaplnky osadili okná a kachle, takže sa v nej i kúrilo. Na tejto stavbe okrem už menovaných pracovali Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a niekoľko najatých murárov, nakoľko v obci to v tomto čase nebolo bežné povolanie. Absolútnym potvrdením
a dôkazom predchádzajúcich tvrdení je záznam „quitantie" /potvrdenky/ o rekonštrukcii kaplnky od Lukáša Tormášiho z roku 1831:
„Na zlati dwa walutalske ktere som ja nize podpisani za reparatiu Kaplni na Handrisowem od Ondreja Jonech Richtara dedinskeho skutečne prijal.
Sig Uj-Besztercze die 28. Octob. Anno 1831
Farar Nowo Bistr."

 

Kaplnka u Andrisov je našou najstaršou historickou pamiatkou. Staršia stavba pôvodom z tejto obce sa nenachádza ani v Skanzene vo Vychylovke. Je presne o 29 rokov staršia ako súčasný kostol Sv. Jána Krstiteľa v ktorého blízkosti stojí. Jej záchrana je pre nás preto veľmi dôležitá. S veľkým potešením Vám touto cestou prinášame informáciu, že Obec Nová Bystrica na čele so starostom Ing. Jozefom Balačinom, v spolupráci s príslušníkmi rádu svätého Lazara v zastúpení architektom Ing. Marekom Sobolom, PhD., majú eminentný záujem o jej rekonštrukciu. Kaplnku však z technických dôvodov nie je možné rekonštruovať na mieste, kde momentálne stojí, a to hlavne z dôvodu príliš vysokých nákladov na takúto opravu, ale i komplikovanosti vlastníckych vzťahov z hľadiska prístupu k nej. Oveľa jednoduchším, lacnejším a pre obec Nová Bystrica prínosnejším riešením je jej presun na dôstojnejšie a reprezentatívnejšie miesto v obci. V budúcnosti sa v oblasti pred kostolom sv. Jána Krstiteľa má vystaviť pekné námestie, pričom kaplnka ako historický objekt významnej hodnoty pre históriu obce Nová Bystrica sa javí byť vhodným doplnkom k tomuto projektu. Rekonštrukcia kaplnky však nie je priamou súčasťou daného projektu. Bude prestavená a prebudovaná samostatne a umiestnená do oblasti približne v miestach oproti výjazdu zo zdravotného strediska. Takéto umiestnenie kaplnke zabezpečí dôstojnú pozíciu v neďalekej blízkosti cestnej komunikácie, pričom sa týmto spôsobom stane popri kostole ďalšou dominantou a symbolom obce Nová Bystrica, čo si určite vzhľadom na svoj status najstaršieho historického objektu obce zaslúži. Vďaka svojmu umiestneniu iste upúta oko každého turistu prechádzajúceho našou obcou.
Keďže je jej rekonštrukcia samostatným projektom, tak jej financovanie je prirodzene veľmi zložité. Rád svätého Lazara, ktorý sa na rekonštrukcii spolupodieľa síce na rekonštrukciu kaplnky prispeje významnou sumou, napriek tomu, že on sám je príspevkovou organizáciu. Napriek tomu však ešte stále bude potrebné získať značnú sumu finančných prostriedkov, aby sa rekonštrukcia úspešne podarila. Preto sa Obec Nová Bystrica rozhodla zorganizovať verejnú zbierku za účelom získania potrebného množstva finančných zdrojov. Z toho dôvodu sa na Vás v mene obce Nová Bystrica obraciame s prosbou o podporu tohto ušľachtilého cieľa. Pre tento účel bol zriadený transparentný účet 5029 149 493/0900, na ktorý v prípade Vášho záujmu pomôcť záchrane našej kaplnky prosím posielajte finančné príspevky. Príspevky môžete zanechať i v hotovosti na Obecnom úrade v Novej Bystrici. Každý príspevok bude starostlivo zaznamenaný. Samozrejme budeme vďačný za akúkoľvek finančnú, naturálnu či manuálnu pomoc pri záchrane objektu. V snahe vyjadriť vďaku darcom, ktorí hlbšie siahnu do svojich finančných zdrojov, sa budú každému pri poskytnutí príspevku od 50,- Eur pri vysvätení kaplnky odovzdávať ďakovné pamätné mince. Pri poskytnutí finančného daru minimálne 100,- Eur bude každý darca uvedený na pamätnej tabuli, ktorá bude umiestnená na kaplnke. Samozrejme každému darcovi bude umožnené nahliadnutie do hospodárenia s vyzbieranými finančnými prostriedkami, aby mal prehľad na čo boli jeho financie použité.
Transparentný účet je štandardný bežný účet určený na jednoduché, bezpečné a veľmi prehľadné riadenie financií, s informáciami o stave a pohyboch na účte dostupnými aj pre širokú verejnosť. Umožňuje komfortne sledovať účel použitia prostriedkov, umožňuje verejnosti nahliadnuť na detaily transakcií zrealizovaných na tomto účte prostredníctvom webovej stránky www.transparentneucty.sk. To znamená, že vďaka tomuto účtu bude možné zobrazovanie jednotlivých transakcií so všetkými detailmi, aby bolo možné transakcie jednoducho identifikovať. Taktiež bude u tohto účtu možnosť kontroly jednotlivých kreditov a debetov.
V prípade úspešnej záchrany a rekonštrukcie objektu, bude usporiadaná slávnostná vysviacka kaplnky. Ak sa všetko vydarí, chceli by sme, aby kaplnku vysvätila Jeho Eminencia Dominik Duka, OP, pražský arcibiskup a prímas Česka, predseda Českej biskupskej konferencie, ktorý je aj generálnym kaplánom rádu sv. Lazara. Samozrejme, všetko sa udeje s plným informovaním Jeho Excelencie Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa, ktorému chceme čoskoro predstaviť celý projekt a budeme veľmi radi, ak sa zúčastní celej slávnosti. Vysviacky by sa mali zúčastniť aj vysoko postavení predstavitelia rádu sv. Lazara, najmä veľmajster rádu Jeho Excelencia gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenic a Jeho Kráľovská Výsosť Princ Charles – Philippe Orleánsky, Vojvoda z Anjou, pretože rád je pod patronátom potomkov Francúzskej kráľovskej rodiny, a v neposlednom rade členovia rádu z Poľska, Talianska či Českej republiky. Kaplnka, nakoľko nie je známe je predošlé zasvätenie, bude zasvätená sv. Lazarovi a stane sa tak jediným sakrálnym objektom na území Slovenskej republiky, ktorý bude zasvätený tomuto svätcovi. Za týmto účelom sa momentálne snaží Rád svätého Lazara získať aj sv. relikviu z tela sv. Lazara, ktorého hrob sa nachádza na ostrove Cyprus.
Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského je medzinárodný katolícky rytiersky rád, ktorého história siaha až do doby krížových výprav. Je dynastickým rádom pod ochranou Francúzskeho kráľovského domu, a je uznaný Légion d'Honneur, Čestnou légiou, ktorá je vládou Francúzskej republiky poverená evidenciou a správou čestných titulov a hodností. Táto svetská ochrana zaručuje rádu historickú kontinuitu a legitimitu. Na medzinárodnej úrovni je rád registrovaný v Luxembursku. Na Slovensku pôsobí Slovenská komenda rádu sv. Lazara – Jeruzalemského, ktorá je hlavným koordinátorom projektu rekonštrukcie kaplnky. Najvyšším duchovným predstaviteľom celého rádu je pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka, OP, ktorý zastáva funkciu generálneho kaplána rádu. Päťdesiatym veľmajstrom rádu bol v roku 2009 zvolený gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenicz.
Hlavným poslaním rádu sv. Lazara je ochrana katolíckej viery, podpora jednoty kresťanov a pomoc všetkým, ktorí si sami pomôcť nedokážu – teda najmä chorým, väzneným, prenasledovaným a zajatcom. Pri plnení svojich charitatívnych úloh môže spolupracovať s kresťanmi iných vyznaní a so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Členovia sa zaväzujú, že nie sú spojení so slobodomurárskymi aktivitami namierenými proti viere a katolíckej cirkvi.
České veľkopriorstvo (ČVP) bolo založené v roku 1937 kniežaťom Karlom Schwarzenbergom. Je zriadené Českou biskupskou konferenciou ako súkromné združenie kresťanov v zmysle kánonického práva a užíva aj civilný status medzinárodnej
mimovládnej organizácie. Je konzultantom Organizácie spojených národov (výbor ECOSOC) a oficiálnym partnerom Armády ČR v oblasti humanitárnej činnosti. Duchovným priorom ČVP je ostravsko – opavský biskup František Lobkowicz, O.Praem. Jednou z podmienok vstupu do Rádu je predloženie lustračného osvedčenia. ČVP
dočasne zodpovedá za rozvoj rádového diela v komendách na Slovensku, Poľsku a Rakúsku. Viac informácií o ráde nájdete na www.rslj.sk.
Chceme aby bola kaplnka rekonštruovaná prevažne obyvateľmi obce Nová Bystrica, čím sa sprostredkuje akási kontinuita, keďže i pôvodnú kaplnku stavali z väčšej časti naši občania. Kaplnka bude rekonštruovaná metódami a postupmi zodpovedajúcimi tým v 19. storočí. Bude pokrytá šindľom, tak ako bola pôvodne. Rovnako bude snaha zachovať z hľadiska autentickosti všetky jej nedokonalosti, ktoré ju práve robia špecifickým umelecko-remeselným odkazom našich predkov.
Malo by byť našim záujmom podujať sa k záchrane tohto rozpadajúceho sa historicky významného objektu, aby sme my takto zanechali odkaz tým, ktorí prídu po nás a bude hovoriť o tom, že nám záležalo na odkaze našich predkov a nenechali sme ho preto podľahnúť skaze a zapadnúť prachom histórie.
Ako už bolo naznačené z historického hľadiska je pre nás totiž jednou z mála spomienok na obdobie feudalizmu a poddanských časov, v ktorých naši predkovia stáročia živorili, trpeli a zomierali. Je spomienkou na obdobie ťažkých časov prvej polovice 19. storočia, a preto by sme sa mali snažiť ju zachrániť.

Autori: PhDr. Marián Liščák, Ing. Jozef Balačin, Ing. Marek Sobola, PhD.
Obrázky: Ing. Marek Sobola, PhD.